Vinári zo Slovenska a Moravy sa vrátili 3. novembra do trnavského podzemia. Na okrúhly ročník Dňa vínnych pivníc sa vydali ľudia najmä v skupinkách. V šiltovkách a s kapsičkou okolo krku bolo vidieť aj páry či čerstvých rodičov.
TRNAVA. Trnavské centrum križovala prvé novembrové sobotné popoludnie burgundská červená. Najviac sa jej stretávalo v pivničných útrobách 25 budov. Lákalo ju sem víno.
K vinárňam sa pridali pivnice radnice, múzea, reštaurácií, hotelov, šatňa divadla či galéria Malá synagóga. Jubilejný desiaty ročník Dňa vínnych pivníc v Trnave stavil na to, čo preverili doterajšie ročníky.
Pivnica s mladými vinármi
Našou prvou zastávkou bola pivnica s číslom 9 na Štefánikovej ulici. Ľudia, čo vyšli do podchodu po príkrych schodoch, si práve štrngajú pohárikmi a hodnotia svoj výber. Na dolný koniec schodov láka červená farba, ktorá osvetľuje servírovací stôl. Obsluhujú ho dvaja mladí muži. Ľudia postávajú v tejto neveľkej stredovej miestnosti, hoci vľavo o tri schody nižšie je väčšia miestnosť.
AUTOR: PETER MIKULÍK
Na náprotivnej stene si všimnem vchod zakrytý závesom. Jeden z návštevníkov mi prezrádza, že mu to nedalo a za záves nakukol. „Objavil som tam výrobňu,“ delí sa so mnou o tajomstvo.
V stredovej časti pivnice je rušno. Skupina chlapov vyzvedá, čo im mladí muži môžu ponúknuť. „Zažil som všetkých desať ročníkov, a tak si myslím, že si to môžem dovoliť hodnotiť. Toto je nová pivnica. Je jednou z tých mladých bômb, ktoré prišli na trh a sú nadpriemerne dobrí,“ pochvaľuje ich Igor (57). Anton (28) z Trnavy prezrádza, že výrobou vína sa zaoberá šiesty rok. Pôsobil v Bielom Kostole a vo Zvončíne, no chcel sa dostať sem, do centra Trnavy.
„Zatiaľ je to pre mňa koníček, ktorému sa venujem popri práci. Pomáhajú mi s tým kamaráti. Prešujú, melú, stáčajú i pijú. Je to skôr taká spoločenská udalosť,“ hovorí so smiechom. Prezrádza, že asi 95 percent hrozna kupuje od malých vinohradníkov. „Malá časť vinohradov, ktoré máme, nám slúži na výrobu omšového vína.“
Víno podporilo veršovanie
V pivničných priestoroch pivárne Čajka dochucuje vína moravských výrobcov hudba. Asi tridsiatka ľudí postáva pri servírovacích stoloch. Chvíľu trvá, kým sa k nim človek dostane. Pri okrúhlych mozaikových stoloch s plápolajúcimi sviečkami sedí málokto. Skupinky vymýšľajú rôzne zostavy pre fotografie. Jednohubky „urob si sám“ sa pomaly ale isto míňajú.
AUTOR: (PM)
V galérii Mala synagóga si ľudia vychutnávajú vína medzi fotografiami na presklených stenách osvetlených bodovými svetlami. Vinárstvo z Veľkého Krtíša má v ponuke viacero sladších vín. „Asi sú zameraní na ženského spotrebiteľa,“ zhodnotí s úsmevom Milan (31) z Trnavy, ktorý sem prišiel s priateľkou.
Komu sa nechce prechádzať, usadí sa na poduškách rozložených na vyvýšenom mieste synagógy. Od vína sa tu dá odskočiť aj k medovine.
AUTOR: (PM)
Prejdem ďalšie pivnice. Takmer v každej sa dá nájsť aj niečo na jedenie, či už guláš z diviny, chlebík s oškvarkovou nátierkou, slané srdiečka či dokonca jabĺčko. Keď prechádzame okolo Gréckej reštaurácie, zavonia nám klobáska, kapustnica a hovädzí guláš, ktoré sa podávajú vonku.
V malej pivničke s rybárskou sieťou na strope je husto. Ľuďom to neprekáža, cítia sa tu dobre. Jeden starší muž sa rozhodne, že mi zarecituje. Po prvom verši ho vyrušia. Musí zapózovať pre fotografiu. Z básničky nakoniec nič nie je.
Do radničnej pivnice nás zavedú točité schody. Ukryté je tu limbašské a nitrianske vinárstvo. Konečnou stanicou je Divadlo Jána Palárika, kde ma vo foyeri víta hudobná skupina Pohoda s piesňou od Elánu. Po poslednej ochutnávke si ju pospevujem cestou domov. S fľaškou v igelitovej taške.
