Spolu šesť cintorínov sa dnes nachádza na území mesta Trnava. Do nových hrobov sa pochováva už len na Kamennej ceste, na starších cintorínoch však našli posledný odpočinok mnohé známe osobnosti.
TRNAVA. Sochár Ján Koniarek, speváčka Eva Kostolányiová, publicista a historik Mikuláš Dohnány či futbalista Anton Malatinský. To je len malá časť z osobností, ktoré sú pochované na trnavských cintorínoch.
Po mnohých ďalších sú pomenované ulice či školy, hroby niektorých sa stali neoficiálnymi pútnickými miestami či kultúrnymi pamiatkami. Okrem potomkov si na nich spomínajú fanúšikovia, milovníci histórie či členovia rôznych spolkov.
Najviac slávnych ľudí, ktorých význam ďaleko prekročil hranice kraja, je zrejme pochovaných na Novom cintoríne na Ulici Terézie Vansovej.
Okrem Koniarka (†4.5.1952), Kostolányiovej (†3.10.1975) a Malatinského (†1.12.1992), tu svoj večný pokoj našli jaskyniar Leonard Blaha (†13.10.1980), atlét Anton Hajmássy (†1.11.1978), ale aj herec Matúš Jarábek (†11.1.1989) či generál a príslušník ilegálneho protifašistického odboja Dezider KissKalina (†29.7.1854).
Medzi menami na pomníkoch sú aj velikáni ako skladateľ Mikuláš Schneider Trnavský (†28.5.1958) a medailér William Schiffer (6.8.2007).
Cintorín, ktorý bol založený v roku 1786, láka nie len počas Dušičiek. Unikátne sú tu náhrobky komunistických pohlavárov, v tvare hviezdy či ozdobené kosákom a kladivom.
Zostali len štyri pomníky
Dávno pred založením Nového cintorína sa v Trnave pochovávalo v okolí Baziliky sv. Mikuláša, neskôr na Starom cintoríne vedľa Kalvárie. V priestore, ktorý je dnes obľúbeným miestom najmä pre psičkárov, bolo viac ako osemsto hrobov.
Do dnešných čias zostali zachované len štyri pomníky, medzi nimi aj pomník Františka Richarda Osvalda (†14.4.1926). Tento literárne činný cirkevný hodnostár bol spoluzakladateľom Spolku svätého Vojtecha i predsedom Matice Slovenskej. Jeho meno nesie aj ulica v mestskej časti Trnava – západ.
Svoju ulicu a hrob pri Kalvárii má aj Martin Branislav Tamaškovič (†20.2.1872). Tento mimoriadne činorodý muž a rodák z Dechtíc sa vyučil za mlynára, pochodil Rakúsko -Uhorsko a usadil sa v Trnave, aby si tu otvoril hostinec a stal sa mešťanom.
Už to samo o sebe nebolo bezvýznamným počinom. Do histórie sa však zapísal najmä ako národovec, ktorý presadzoval slovenčinu vo verejnom a kultúrnom živote. Pri hostinci zriadil čitáreň, v ktorej zhromaždil najmä slovenské a české knihy.
Tri cintoríny
Na Nitrianskej ceste, schované za stromami i múrom, sa nachádzajú ďalšie tri trnavské cintoríny - židovský, evanjelický a vojenský. Prvé dva menované sa sem premiestnili až v 18. a 19. storočí.
Kým evanjelici mali do roku 1794 svoj cintorín pri hornej mestskej bráne a ceste na Trstín, Židia dostali tento pozemok v roku 1879. Pôvodne, po roku 1781, pochovávali svojich zosnulých v lokalite Kamenný mlyn.
Asi dve desiatky pôvodných židovských náhrobkov sú dnes súčasťou súkromnej záhrady rodinného domu. Sú vo veľmi zlom stave, drvivá väčšina sa rozpadá ležiac na zemi.
Vojenský cintorín je na svojom súčasnom mieste od roku 1781. V jeho verejne prístupnej časti sa nachádza aj pomník s menami padlých v druhej svetovej vojne.
