GABČÍKOVO. Od začiatku prevádzky Vodného diela Gabčíkovo v roku 1992 sa jeho plavebnými komorami preplavilo 304 409 plavidiel, čo predstavuje 116,5 milióna ton nákladu a 5,3 milióna preplavených ľudí. Konštatujú to autori informačnej správy o vodnom diele, ktorú prerokovali členovia kabinetu na výjazdovom rokovaní vlády v Gabčíkove pri príležitosti 20. výročia prehradenia koryta Dunaja 24. októbra 1992.
"Šírka plavebnej komory je 34 metrov a je to viac, ako má plavebná komora v Panamskom prieplave. Výškový rozdiel je 20 metrov, čo tiež nie je úplne bežné,“ uviedol generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby Ladislav Lazár. Jednu z komôr už rok upravujú a modernizujú, jej strojovňu presunuli hore. Doteraz bola v priestoroch na úrovni dna komory vo vlhkom prostredí. „Prevádzka sa zjednodušila, poruchovosť bude výrazne nižšia,“ dodal Lazár. Zmodernizovali aj vpusty a výpusty vody.
Vodné elektrárne, ktoré sú súčasťou vodného diela, vyrábajú asi polovicu z objemu celkovej elektrickej energie vyrobenej z vody na Slovensku a sú významnou súčasťou slovenskej elektrizačnej sústavy. Energetici získali vzdutím vôd Dunaja v zdrži Hrušov a vybudovaním 17-kilometrového prívodného kanála ako aj vyhĺbením osemkilometrového odpadového kanála na stupni Vodnej elektrárne Gabčíkovo spád 13 až 24 metrov. Tento spád spolu s prietokom vody v Dunaji využívajú na výrobu ekologicky čistej, surovinovo nenáročnej prírodnej elektrickej energie.
Vodná elektráreň (VE) Gabčíkovo sa podieľa 10 percentami na celkovej vyrobenej elektrickej energii na Slovensku. Okrem výroby elektrickej energie na stupni Gabčíkovo (ročná výroba asi 2 000 GWh), sa využíva aj dotácia starého koryta Dunaja vo VE Čunovo (ročná výroba 184 GWh ), v Malej vodnej elektrárni (MVE) na odbernom objekte do Mošonského ramena Dunaja (ročná výroba 4 GWh ) a v MVE pri odbernom objekte do závlahového kanála (ročná výroba 4 GWh).
"V priebehu prevádzkovania vodného diela sa potvrdili jeho kvality, žiadna z negatívnych prognóz odporcov Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVD G-N) sa nepotvrdila. Realizáciou dočasného riešenia VD Gabčíkovo - stupňa Čunovo výhradne na území SR sa zabránilo obrovským environmentálnym a ekonomickým škodám, ktoré by vznikli prerušením prác na SVD G-N a následne neuvedením Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky," tvrdia autori
Sústavu vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros navrhli a budovali tak, aby splnila viacero účelov na úseku Dunaja od Bratislavy po Budapešť a na jeho priľahlých tokoch a územiach. Ide najmä o ochranu územia pred veľkými vodami Dunaja, možnosť prakticky celoročnej lodnej dopravy na celom úseku Dunaja od Bratislavy až po Budapešť pri zabezpečení plavebnej hĺbky 3,5 metra, využitie energetického potenciálu Dunaja na úseku Bratislava – Budapešť a v neposlednom rade športovo - rekreačné využitie priľahlých území.
Na rieke Dunaj sa nedarilo dlhé roky vytvoriť spoľahlivú plavebnú dráhu a už v polovici 19. storočia vznikol názor, že najlepšie by bolo plavbu riešiť odklonením sa od pôvodného koryta Dunaja. Československo chcelo pôvodne stavať vodné dielo Wolfstahl nad Bratislavou spolu s rakúskou stranou, no práve pre zákrok maďarskej strany sa od tejto myšlienky upustilo.
Katastrofálne povodne v roku 1954 a v roku 1965 na Dunaji utvrdili obe strany o potrebe spoločného vodného diela a napokon bol vybratý variant – Sústava vodných diel Gabčíkovo- Nagymaros. Mala spĺňať tri funkcie - protipovodňovú, plavebnú a výrobu elektrickej energie.
Vodné dielo sa budovalo od roku 1977 pôvodne ako Sústava vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros na základe medzinárodnej zmluvy z roku 1977, no Maďarsko v máji 1989 jednostranne ukončilo práce na stavbe svojej časti, čím donútilo Česko-Slovensko od novembra 1991 realizovať len časť diela pri Bratislave v pozmenenej podobe. Toto dielo bolo uvedené do prevádzky v októbri 1992. Odstúpenie Maďarska od zmluvy je predmetom dlhoročného medzinárodného právneho sporu medzi Slovenskom (ako dedičom záväzkov po Česko-Slovensku) a Maďarskom.
Spor medzi Maďarskom a Slovenskou republikou o Sústavu vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros bol spoločne predložený Medzinárodnému súdnemu dvoru v Haagu. V septembri 1997 súd rozhodol, že zmluva z roku 1977 medzi Maďarskom a Československom o výstavbe vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros naďalej platí a Maďarsko nebolo oprávnené v roku 1989 pozastaviť a neskôr opustiť pridelené práce na vodnom diele. Súd tiež konštatoval, že Československo bolo oprávnené v novembri 1991 začať prípravu alternatívneho dočasného riešenia (nazývaného Variant C), ale nie uviesť ho do prevádzky v októbri 1992 ako jednostranné opatrenie.
Nasledujúce roky sa uskutočnilo niekoľko rokovaní medzi Slovenskom a Maďarskom, no spor ešte nie je doriešený. Pätnásť rokov starý rozsudok dodnes nebol implementovaný, oba štáty si ho vykladajú rozdielne, spoločné riešenie sporu sa pokúšajú nájsť vládne delegácie. V septembri tohto roka splnomocnenec vlády SR pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros Peter Hatiar konštatoval, že Slovensko a Maďarsko na jeseň obnovia rokovania o implementácii rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu z roku 1997.
