Dôvody vysvetľuje v nasledujúcom exkluzívnom rozhovore.
TRNAVA. Mestská kultúrna pamiatka, stará Pracháreň, v centre Trnavy bude mať zrejme nového majiteľa. Po rokoch bez nájomcu mestskí poslanci rozhodli o jej predaji. Za zdevastované priestory, ktoré nie sú v súčasnosti prevádzkyschopné, radnica žiada 594 tisíc eur. Už od roku 2009 mal o Pracháreň záujem podnikateľ Jozef Svátek, ktorý vlastní viacero reštaurácií. V Prachárni plánoval otvoriť ďalšiu
Viac o Prachárni sa dočítate tu http://trnava.sme.sk/c/6560379/zdevastovana-pracharen-je-na-predaj-za-necelych-seststotisic.html
Trnavský podnikateľ Jozef Svátek.
Prečo práve Pracháreň, mesto predávalo viacero nehnuteľností v meste.
- Bola to moja srdcovka a myslím, že aj mnohých Trnavčanov. Za socializmu sme tam chodievali do vtedajšieho Mliečneho baru na zákusok a vtáčie mlieko. Vždy, keď sme boli v centre.
V deväťdesiatych rokoch mesto Pracháreň opravilo.
- Áno. Bol som tam krátko po rekonštrukcii ubytovaný. Bolo to nádherne spravené, na tú dobu nadštandardné. Také vybavenie kuchyne nemajú niektoré trnavské prevádzky dodnes. A to nehovorím o vaniach s vírivkou v každej izbe. Druhý raz som tam bol až v roku 2008. Vtedy som zatváral tečúci požiarny hydrant v kompletne zdevastovanom objekte s holými stenami. Vôbec nič tam nezostalo. Dokonca vytrhali aj elektrické vedenie zo stien a linoleum z podlahy. O vybavení ani nehovorím.
Viete si vysvetliť, ako sa to mohlo stať?
- Neviem. Treba si však uvedomiť jednu vec. Pracháreň je niekoľko metrov od radnice. Zariadenie, ktoré odtiaľ odvliekli, nemali šancu odviezť na dodávke, potrebovali kamión. A určite to nestihli za jeden deň. Nikoho z kompetentných vtedy nenapadlo sa tam ísť pozrieť, keď to prestalo fungovať? Škody sú podľa mňa oveľa vyššie, odhadujem ich na milióny.
Čo váš projekt?
- Rátal s kompletnou premenou objektu, ktorý by však slúžil rovnakému účelu ako kedysi. Moderná reštaurácia s možnosťou ubytovania. Dole v suteréne som plánoval otvoriť slušnú vináreň pre strednú generáciu. Na prízemí mal byť mliečny bar spolu s reštauráciou zameranou na denné menu, vedľa toho ešte malý fastfood, ktorý by bol otvorený aj v nočných hodinách. Na poschodí som plánoval otvoriť starobylú reštauráciu, ktorá by bola spätá s históriou nášho mesta. Podávali by sa tam tradičné jedlá starej Trnavy. Pribudla by tam aj terasa s výhľadom na Trojičné námestie. Kaviareň by bola samozrejmosťou. Na vrchných poschodiach mali byť kancelárie a tri moderné apartmány.
Súčasná podoba Prachárne.
Takto mala vyzerať Pracháreň podľa projektu.
Koľko času ste s tým strávili a koľko vás projekt nakoniec stál?
- Začalo to v roku 2009, kedy to už asi rok chátralo po poslednom nájomcovi. Venoval som sa tomu dosť intenzívne, nadchlo ma to. Ja som neprišiel za projektantom a nezadal mu úlohu. Ja som tam vložil kus seba, svoje skúsenosti. Chodil som do Prahy či Viedne obzerať si podobné podniky. Všetko som konzultoval s pamiatkarmi.. Minul som na to cez 30 tisíc eur.
V súčasnosti je konečne na predaj, a vy už nemáte záujem?
- Nemám. S projektom som sa nadobro rozlúčil. Keď som ešte v roku 2009 predostrel svoj podnikateľský plán, mesto sa voči mne zachovalo neseriózne.
Prečo neseriózne?
- Pretože som prišiel so slušnou ponukou. Mám viacero reštaurácií, ktoré fungujú. Pre mesto som zaujímavý partner, pretože v tom, v čom podnikám, som úspešný. Nechcel som to zadarmo. Za Pracháreň som im vtedy ponúkal 450 tisíc eur plus vypracovaný projekt kompletnej rekonštrukcie, ktorý rátal s ďalším, necelým miliónom eur na potrebné úpravy.
Čo vám na vašu ponuku povedali?
- Zaoberali sa tým, dokonca to odporučila aj majetková komisia, ale nakoniec z toho zišlo a odvtedy zostalo ticho.
Čo hovoríte na aktuálnu ponuku za necelých 600 tisíc eur? Nie je to veľa, vzhľadom na fakt, že kupujúci musí objekt kompletne zrekonštruovať?
- To neriešim, ale neviem, či je mesto odkázané na to, aby to za takúto cenu predávalo. Za týchto podmienok nemám o to záujem.
Nie je vám ľúto zahodiť všetok čas, čo ste sa tomu venovali?
- Určite áno, ale nedokážem konkurovať tým, čo na to majú peniaze a potrebujú ich „uložiť“. Ja som si chcel zobrať úver od banky a postupne ho splácať.
Ak zoberieme do úvahy náklady vášho pôvodného projektu, dopracujeme sa k sume1,5 milióna eur. Aký bol váš odhad návratnosti?
- O návratnosti som v prípade Prachárne príliš neuvažoval. Chcel som z toho spraviť rodinný podnik, niečo podobné, ako to funguje v susednom Rakúsku. Hlavné bolo, aby to nešlo do straty. Mala to byť taká investícia do budúcnosti.
