BUČANY. V "mierne" nadživotnej veľkosti sa dá do dávnej histórie obce Bučany pri Trnave nazrieť na odpočívadle diaľnice D1 Červeník v smere na Bratislavu. Tam totiž osadili zväčšenú kópiu pôvodne 6,5 centimetra vysokej sošky ženy, ktorú našli pri neďalekých Bučanoch. V hline spolu s ďalšími dvoma ležala asi šesttásíc rokov, a potom dostala názov Bučianska Venuša. Ako bývalo zvykom, má kypré ženské tvary a na hlavu jej autor položil pokrývku.
Nevedno, či autorovi stála na Venušu modelom niektorá z osadníčok predchodcu terajších Bučian, alebo popustil uzdu svojej fantázii. Pre súčasníkov je dôležité, že je dôkazom osídlenia tohto územia už pred piatimi tisíckami rokov pred naším letopočtom. Už vtedy lákala lokalita ľudí svojou dobrou polohou, vodným zdrojom a úrodnosťou. Stopy po osadníkoch lengyelskej kultúry vykopali archeológovia na významnom sídlisku z tejto doby na Kopanici.
Významný je nález objektu kruhového pôdorysu rondelu, práve tam Bučianska Venuša ležala. Rondel kultové miesto osadníkov - mal priemer vonkajšieho kruhu asi 68 metrov a vnútorného 50 metrov, kruhy vznikli v časovom rozpätí 4840-4780 pred naším letopočtom. Lokalita však ešte stále skrýva tajomstvo, pretože aj napriek značnej rozlohe preskúmanej plochy asi 200 krát 250 metrov sa archeológom nepodarilo odkryť celé sídlisko a nájsť jeho obytnú časť.
O niekoľko storočí sa už o Bučanoch možno dozvedieť aj z písomností, konkrétne z darovacích listín z rokov 1258 a 1268, keď Belo IV. venoval obec synom trnavského richtára Cunta. V roku 1289 sa stali Bučany sídlom rodu Bučanyovcov, neskôr Očkayovcov, Zayovcov a Pongrácovcov.
V roku 1307 sa po prvýkrát vyskytuje v písomnostiach názov Kis Buchan (Malé Bučany), v 16. storočí je v slovensky písaných listinách tvar Buczan (z Buczan), v roku 1808 bol použitý aj názov Dolní Bučany a Horní Bučany. V roku 1913 došlo k reorganizácii, Horné a Dolné Bučany boli oficiálne spojené pod jeden názov Bučany (maďarsky Bucsány), od roku 1919 sa obec oficiálne nazýva Bučany.
