TRNAVA. Informačné panely i viac ako hodinová prezentácia projektu pešej zóny. Mesto ukázalo jej novú podobu na radnici, ľudia sa mohli prísť pozrieť v priebehu štvrtka a piatka. Hlavná prezentácia však pritiahla len niekoľko obyvateľov, viacerí poukazovali na nevhodne zvolený čas. (len)
„Nerozumiem tomu, prečo sa prezentácia konala v piatok o deviatej ráno. Mám viacero spolužiakov, ktorí sem chceli prísť, ale školské povinnosti im to nedovolili,“ povedal jeden z účastníkov.
Hlavným rečníkom bol architekt Peter Purdeš z odboru územného rozvoja a koncepcií mestského úradu, ktorý prešiel celou genézou vývoja pešej zóny.
„Hlavná ulica, bývalá Veľká ulica, bola spolu so Štefánikovou ulicou hlavnou komunikáciou mesta spájajúcou Trnavu s okolitým svetom. Pešia zóna, ktorá tu v 90. rokoch vznikla, bola jednou z prvých na Slovensku,“ povedal Purdeš, ktorý vymenoval aj jej nedostatky.
„Súčasná pešia zóna nevníma Hlavnú a Štefánikovu ulicu ako jeden celok, prerastené ostrovčeky zelene vytláčajú chodcov do strán a problematická je aj bezbariérovosť najfrekventovanejšieho pešieho ťahu Divadelná – Hviezdoslavova,“ povedal Purdeš s tým, že nový projekt za viac ako 3,5 milióna eur by mal tieto chyby odstrániť.
Viac umenia, menej stánkov
Nové lavičky, stromy, kvetinové záhony, lampy, odpadkové koše, stojany na bicykle či dlažba. K tomu vlajkosláva, fontány a sochy za takmer 166-tisíc eur. Zrekonštruovaná pešia zóna poskytne priestor bronzovej makete historického jadra, chodníkovej suchej fontáne aj fontáne s vodným stĺpcom.
Atrakciou pre turistov by mala byť plastika prázdneho obrazového rámu, v ktorej sa budú môcť odfotografovať. Chýbať by nemala ani kinetická plastika a v dlažbe pred radnicou bronzový znak mesta i erby partnerských miest. Tabuľa v chodníku označí aj Katovu uličku a cestu odsúdenca z radnice na Trojičné námestie. Dlažbu by mal ozvláštniť aj reliéf pohybových stôp, ktorý mapuje vývoj dopravy od bosej nohy až po automobilové kolesá.
Pre všetky umelecké diela však zrejme zostane menej priestoru pre remeselné stánky, ktoré v priestore pred radnicou stávajú počas Tradičného trnavského jarmoku i Vianočných trhov. „Na vlajkoslávu predsa nemôžeme postaviť stánok. Rovnako ani na znak mesta, musí mať predsa svoju dôstojnosť. Stánkov bude musieť byť podľa mňa menej,“ povedal v diskusii po prezentácii hlavný projektant rekonštrukcie pešej zóny Dušan Dóka.
Ten vidí novú pešiu zónu ako reprezentatívny mestský priestor, kam je potrebné vrátiť život. „Nestane sa tak však bez toho, aby sa o to snažili aj okolité prevádzky. Ľudia musia mať dôvod sem prísť,“ povedal Dóka.
Staré stromy sa zachrániť nedajú
Najväčšiu pozornosť verejnosti si vyslúžila časť projektu, ktorá sa zaoberá novou koncepciou zelene. Hoci stredové pásy budú zelené aj naďalej, výrazne sa zúžia a husté kríky nahradia kvetinové záhony. Mesto vymení aj staré stromy, presádzať sa podľa Jany Galkovej z referátu ochrany prírody a krajiny mestského úradu bude iba levanduľa a trvalky.
„Znalecký posudok preukázal, že presadenie 55 stromov, ktoré sú teraz na pešej zóne, nie je technicky možné. Nových 57 stromov bude umiestnených tak, aby neprekážali vjazdom do objektov, pred budovou Slovenskej sporiteľne na začiatku pešej zóny budú vysadené hustejšie,“ doplnila Galková.
Podľa nej bol výber vhodných druhov komplikovaný pre náročné podmienky, ktoré budú na stromy v betónovej pešej zóne kladené. Centrum mesta nakoniec skrášli 49 jaseňov mannových s guľatou korunou a osem okrasných hrušiek so stĺpovitým tvarom koruny. Záhony zaberú celkovú plochu 365 metrov štvorcových, dominovať v nich budú trvalky a cibuľoviny doplnené sezónnymi kvetmi a 266 nízkymi kríkmi, ktoré majú udávať tvar záhonov.
Prísne podmienky pre terasy
S novou pešou zónou prídu aj nové podmienky pre majiteľov exteriérových sedení. Tie by mali mať jednotnú podobu, bez pódia, vo forme stoličiek na chodníku a slnečníkov bez reklamnej potlače. Na ohraničenie budú musieť majitelia použiť mestom stanovené kvetináče s vopred vybranými druhmi geograficky príslušných rastlín. Exotické palmy tak už v trnavských uliciach zrejme neuvidíme.
V novej podobe pešej zóny mesto počíta aj s tromi celoročne využiteľnými terasami, uzavretými priehľadným sklom. Jedna by mala byť pri radnici, druhá v strede pešej zóny a tretia na jej začiatku pri špitáliku. Napojené budú na elektrinu i vodu, čo umožní ich prevádzku aj nezávisle od okolitých objektov.
Pri povoľovaní umiestnenia terás bude mesto brať do úvahy aj požiadavky Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Medzi fasádami domov a exteriérovými sedeniami tak bude musieť zostať dostatočne veľký priestor pre peších. Práve domy sú totiž dôležitým orientačným vodidlom pre nevidiacich a slabozrakých.
