Gratulujeme k zisku medaily. Zo začiatku to príliš nešlo, keď najskôr prišlo neúspešné finále a potom pokazený posledný výstrel, ktorý znamenal stratu možnosti K.O. rozstrela vo finále. Aké boli v tej chvíli myšlienky?
- Bolo to pre mňa sklamanie, pretože som chcela obhájiť zlato z Pekingu, čo sa mi nepodarilo. Druhá disciplína vyšla tak, že som sa o jeden bod nedostala do finále a tretia disciplína mi nevyšla vôbec. Posledná disciplína bola už hop, alebo trop. Našťastie, podarilo sa získať aspoň bronzovú medailu.
Verili ste v poslednej disciplíne v zisk nejakého kovu? Vieme, že ste ju začali veľmi dobre, ale vo finále prišlo aj k zlým výstrelom.
- Vôbec som and tým nerozmýšľala. Deň pred súťažou som myslela iba na fiasko z tej disciplíny. Sama som si neverila. Zároveň som však predviedla výkon, ako predtým. Nikdy to nie je len o mne, ale aj o ďalších súperoch. So svojimi výsledkami som spokojná, Netvrdím, že išlo o osobné rekordy, ale bol to môj lepší priemer.
Čo nastalo, keď ste sa dozvedeli, že môžete mať nejaký kov?
- Keď som sa dozvedela, že idem do finále, vedela som, čo mám robiť. Nikdy nechcem vedieť, na akom mieste a s akým výsledkom postupujem. Jednoducho to nechcem vedieť. Je to pre mňa oveľa ťažšie. Ak neviem výsledky, súťažím sama so sebou a nerozmýšľam nad ďalšími vecami, ktoré ma rozptyľujú.
A keď ste mali istý bronz, čo ako prvé prebehlo mysľou?
- Bola to obrovská úľava a potešenie, že som to dokázala. Dokázala som si, že ešte nie som na zahodenie a na niečo ešte mám (smiech). Oplatí sa bojovať.
Veronika Vadovičová získala ďalší cenný kov z paralympiády. FOTO: (CIB)
Ak nerátame ostatných súťažiacich a ani realizačný tím či slovenských kolegov, kto bol prvý, kto poblahoželal k tomuto skvelému úspechu? Pamätáte si ešte?
- Hlavne ľudia, ktorí tam boli. Moja sesternica, ktorá žije v Londýne bola takmer na každej súťaži, ľudia z realizačného tímu, pán minister a potom prišli telefonáty z domu od priateľa, rodičov a bratov. V ten deň mi prišlo asi šesťdesiat esemesiek, čo ma nesmierne potešilo.
Skôr, ako ste odišli na paralympiádu, neuzavreli ste s priateľom, alebo s bratmi, alebo s niekým nejakú stávku pri zisku medaily? Určite by to zisk ešte viac okorenilo.
- Nie, k ničomu takému neprišlo. Moje okolie mi viac verilo, že získam viac medailí, alebo aj obhájim, takže k ničomu takémuto neprišlo. Ale nabudúce budem na to myslieť (smiech).
Čo nastalo po príchode na Slovensko? Ak sa nemýlime, ešte stále máte aj študijné povinnosti.
- Vo štvrtok sa mi podarilo ukončiť poslednú štátnicovú skúšku, takže som sa musela ešte venovať škole. V Londýne som si tiež niečo zopakovala. Teraz už prišiel ten žiadaný oddych, kedy si vydýchnem, potrebujem sa aj trocha prespať a potom sa už teším na oslavy a na všetko, čo príde ďalej.
Spomínali ste, že máte v Londýne sesternicu. Stihla Vás posprevádzať po meste?
- Nemala som čas príliš niekam chodiť, keďže som na vozíku a pri streľbe potrebujem ruky. Šetrila som si ich. Štyri disciplíny rozdelené do desiatich dní, to bolo naozaj pestré. Posledné tri dni, čo som mala voľné, som musela absolvovať oficiálne návštevy. So sesternicou som mala jeden voľný deň, kedy sme boli na obede pri Temži. Tie významné pamiatky, ako Big Ben, London Bridge a podobné miesta, som videla iba z auta.
Spomínali ste oslavy, pri ktorých by ste chceli „vypnúť“. Môžete niečo priblížiť?
- Ešte som nad tým nepremýšľala, ale viem, že niečo bude. Zrejme až cez víkend sa bude rozhodovať že čo a kde. Doteraz som venovala všetok čas hlavne škole.
Čo si Vy osobne myslíte o Chodníku slávy? Potešila táto myšlienka?
- Určite áno. Pre mňa to má skôr historickú hodnotu a som rada, že som pri jeho otvorení mohla stretnúť s bývalými paralympionikmi, pretože o nich sa málo hovorí. Zaslúžia si rovnakú poctu ako my, pretože medailu získali s rovnakým nasadeným, ako my. Málo pozornosti sa im venuje a toto je určite zadosťučinenie. Život ide ďalej. Prídu ďalšie paralympiády, ďalší medailisti, ale netreba zabúdať na tých ktorí boli. Mená tu zostanú navždy a ľudia, ktorí sa tu budú prechádzať a zisťovať si niečo o menách, ktoré uvidia pod nohami. Bude to určite inšpiráciou.
Paralympionici navždy zostanú v Piešťanoch na chodníku slávy
V Piešťanoch otvorili Chodník slávy paralympionikov. Pri otvorení nechýbal ani premiíer SR Róbert Fico.
PIEŠŤANY. Chodník slávy pripravil Slovenský paralympijský výbor v spolupráci so svojím generálny partnerom SPP a oficiálnym partnerom Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany a.s. Za miesto jeho inštalácie bolo zvolené mesto Piešťany a konkrétne kúpeľný ostrov, kde sa liečia najmä choroby pohybového aparátu. Aj pred PH 2012 sa slovenskí reprezentanti regenerovali v jeho zariadeniach.
Do chodníka bolo umiestnených v chronologickom poradí desať kovových platní znázorňujúcich desať doterajších paralympiád , na ktorých sa od vyhlásenia samostatnosti SR zúčastnili naši paralympionici. Od prvej v roku 1994 v nórskom Lillehameri až po tú poslednú londýnsku.
Každá platňa obsahuje menoslov medailistov z konkrétnej paralympiády. Návštevníci Chodníka slávy, ktorý uvádza vstupný monument so základnou informáciou, tak získajú dokonalý prehľad o úspechoch slovenského paralympizmu na všetkých doterajších PH a ZPH v rokoch 1994 – 2012 a zároveň si môžu prečítať, kto sa o tieto úspechy postaral. Spomínaný monument obsahuje aj QR kód, ktorý ich po načítaní presmeruje na webovú podstránku, takže si jednotlivé informácie budú môcť návštevníci prečítať aj na svojom mobile či tablete.
Táto akcia sa konala iba štyri dni po návrate výpravy zo XIV. paralympijských hier v Londýne. V piatok premiér Róbert Fico spolu s ministrom školstva, vedy, výskumu a športu SR Dušanom Čaplovičom, primátorom Piešťan Remom Cicuttom, predsedom predstavenstva kúpeľov Klausom Pilzom a predsedom SPV Jánom Riapošom otvorili Chodník slávy.
Pred chodníkom slávy stojí informačná plaketa. FOTO: (CIB).
