TRNAVA. Vody Kráľovej pri Šintave majú o jedného sumca menej. Minulý týždeň sa Pavlovi Danielovi z Trnavy podarilo vytiahnuť kapitálneho183 centimetrovdlhého a štyridsať kilogramového sumca. Pavol je vraj rybárom od detstva, viedol ho k tomu otec, ktorý už nežije. „Raz otec chytil asi 25 kilogramového sumca. Vtedy som mu prisahal, že chytím väčšiu ozrutu,“ zaspomínal na úvod Pavol. „Som neuveriteľne šťastný, že som svoje slovo dodržal,“ dodal.
Veľký boj
Všetko sa to začalo minulý piatok, na Kráľovej, krátko po druhej poobede. „Mal som nahodené dve udice na sumca. Bóje som vyviezol na člne na miesto pod lesík. Na jednej bol karas, na druhej lieň,“ opísal. Zrazu záber, lieňa niečo chytilo. „Schmatol som udicu a sekol. Zacítil som silný odpor. Bol to sumec.“
Takmer hodinu s ním bojoval, najskôr z brehu, potom z člna, aby sa ryba nakoniec ukryla tam, kde si to rybári najmenej prajú. Medzi korene. „Prišiel som člnom až na miesto, kde som bol priamo nad ním. Zaľahol pod korene,“ opísal. A keď veľký dravec zaľahne a má nad sebou prekážku, je problém.
„Silón z udice, ktorý mal vydržať váhu cez70 kilogramov, som si omotal na veslo a snažil sa ho nadvihnúť hrubou silou,“ pokračoval. V tej rýchlosti mu však unikol istý malý detail. Jedna hrana vesla bola totiž ostrejšia a silón sa po čase pretrhol. V okamihu zmizla bója aj so sumcom. „Chvíľu som sedel v člne, potom na brehu a trvalo istý čas, kým som si povedal, nuž čo, stalo sa,“ opísal prvé okamihy po počiatočnom sklamaní. Podobnú situáciu zažil na Kráľovej už po tretíkrát. Znova sa odtrhol.
Nenechal si však prejsť chuť a po chvíli chytal ďalej. Nahodil dve udice na kaprov. Asi o siedmej som vytiahol jedného štvorkilového, o hodinu neskôr mal záber aj na druhom prúte. „Sekol som a zacítil ho. Najskôr som si myslel, že ide o veľkého kapra. Asi po pol hodine som ho dotiahol na plytčinu medzi rastliny asi15 metrovod brehu. Nasadol som do člna a šiel k nemu,“ popísal druhý boj.
To, že ide o sumca, sa dozvedel až na mieste. „Zbadal som odtrhnutú bóju a vedľa nej v plytčine obrovského sumca,“ dodal. Vyšťavený a unavený sumec už nemal síl bojovať, pretože bója, ktorú odtrhol, ho neustále nadnášala. „Keď sa mi odtrhol po prvýkrát a zmizol aj s bójou, boli tri poobede. Keď som ho chytil druhýkrát, bolo niečo po deviatej večer,“ vysvetlil. Šesť hodín sa snažil ponoriť, ale s bójou z dvoch polystyrénov o veľkosti dvoch hádzanárskych lôpt, sa mu to darilo iba s námahou.
Zapracovala náhoda
„Strčil som mu ruku do tlamy a vytiahol ho do člna. Už bol môj.“ Háčik na kapra sa zachytil práve o odtrhnutú a zlomenú bóju. Iba táto náhoda spôsobila, že toho istého sumca opäť chytil. „Okolo mňa lovilo asi pätnásť ďalších rybárov, bolo veľké šťastie, že sa zavesil znova na môj prút,“ vysvetlil. „Pocity sa nedajú opísať, kto nie je rybár, to nikdy nepochopí.“
Kapitálny úlovok zobral domov, rozporcoval ho a rozdal blízkym. „V našej rodine sú všetko rybári, každému som niečo nadelil. U nás doma ho zrejme upečieme. Klasika je klasika,“ uzatvoril. Hlavu sumca si dal vypreparovať a zavesí si ju doma na stenu.
