DECHTICE. Na záchrane ruín bývalého kostola a kláštora Katarínka pri Dechticiach v okrese Trnava sa počas tohtoročných prázdnin vystriedalo približne 250 dobrovoľníkov, okolo 90 z nich tu bolo prvýkrát. Ich prioritou boli konzervačné práce na štíte a lodi kostola, domurovanie staticky narušených nároží kostola a príprava materiálu na budúcu rozhľadňu.
Mladí ľudia časom poznačené múry historickej pamiatky v Malých Karpatoch bez nároku na odmenu zachraňujú pre budúce generácie už od roku 1995. Počas pobytu na Katarínke dávajú prednosť skromnosti, bývajú vo vojenských stanoch, zriekajú sa vymožeností 21. storočia a prijímajú špeciálne rehoľnícke mená.
Pracujú na výhliadkovej veži
Počas tohtoročných turnusov si podľa Tomáša Sojku z mediálneho tímu Katarínky pripravovali aj ručne kresané trámy, schodnice a dosky na jednotlivé podlažia vyhliadkovej veže, ktorá bude umiestnená v pôvodnej veži kostola.
"Novodobé šieste podlažie bude slúžiť ako zapustená strecha tak, aby obvodové múry plnili úlohu zábradlia. Z tohto podlažia si budú môcť návštevníci o niekoľko rokov vychutnať vyhliadku na okolitý kraj,“ povedal Sojka, medzi katarínkovcami známy ako Tenebrícius. Takáto úprava kostolnej veže na vyhliadkovú nebude narúšať pôvodný ruinálny charakter tejto sakrálnej stavby.
Práce na vyhliadkovej veži ešte nejaký čas potrvajú, jej dokončenie majú katarínkovci naplánované na rok 2015. Dobrovoľníci vyrábali aj novú informačnú tabuľu pre turistov a asistovali aj pri archeologickom výskume na mieste gotickej kaplnky a presbytéria kostola.
Premenili sa na mníchov
Pre mnohých dobrovoľníkov je pobyt atraktívny skromnými životnými podmienkami – počas dvoch týždňov sa menia na mníchov zo 17. storočia, ktorým v tom čase areál patril.
Kláštor svätej Kataríny Alexandrijskej bol založený v roku 1618 a patril františkánskemu rádu. V roku 1786 bol kláštor dekrétom cisára Jozefa II. zrušený. Mnísi ho museli opustiť, kláštor sa postupne začal menit’ na ruiny. Zrúcanina je ukrytá v lese medzi obcami Dechtice a Naháč v okrese Trnava. V roku 1994 prišiel vtedajší študent Peter Herceg s myšlienkou záchrany pozostatkov pred definitívnym zánikom.
O rok neskôr zorganizoval prvý tábor, na ktorom sa v dvoch turnusoch zúčastnilo 70 ľudí. Tí začali s čistením areálu zrúcanín, v ďalších rokoch sa dobrovoľníci pustili aj do spevňovania poškodeného muriva. Odvtedy sem mladí z celého Slovenska prichádzajú každoročne.
Na sviatok sv. Cyrila a Metoda organizujú Deň otvorených dverí, počas ktorého približujú miesto a svoju prácu verejnosti.
