Slovenská plavkyňa Martina Moravcová trávi svoj čas už tretí rok po sebe počas augusta v Piešťanoch, kde prebieha Letný plavecký kemp Martiny Moravcovej. Okrem kempu sa Martina porozprávala aj o práve skončenej olympiáde, či slovenských športových podmienkach.
Martina, momentálne vediete kemp. Čo bude po jeho skončení? Príde k ďalšiemu kempu?
- Neviem, uvidíme. Ja a môj manžel spájame našu budúcnosť s Dallasom, keďže môj manžel tam má veľmi sľubne rozbehnutú pracovnú kariéru. Tým pádom môžem tieto projekty riešiť iba nárazovo a nie celoročne.
Viacnásobná majsterka Európy a sveta a olympijská medailistka Martina Moravcová sa obáva o športovú budúcnosť Slovenska.FOTO: STANISLAV CIBULKA
A čo takto vyskúšať nejaký kemp v Amerike?
- Poviem pravdu, v Amerike nechcem vhupnúť do trénerskych koľají. Je to dosť náročný život na zosúladenie s rodinným životom. Ak sa však do toho moja dcéra obuje za nejakých päť, šesť rokov, určite nebudem na ňu pozerať zhora z lavičky, ale aktívne sa do trénerskej činnosti zapojím. Momentálne mi však rodinná situácia dovoľuje byť mamičkou na plný úväzok a chcem si to vychutnať. Možno sa neskôr pokúsime aj o rozšírenie rodiny.
Spomínali ste mamu na plný úväzok. Baví vás ňou byť?
- Niekedy si vravím, že aj mamám je dobre v práci a zaplať pán boh za škôlky (smiech). Pre mňa to bol taktiež, možno nazvať, drastický skok. Dovtedy som bola medzi ľuďmi, cestovala som, lietala a odrazu som bola iba doma (smiech). Táto sezóna mi celkom padla vhod, že som znova začala plávať a dostala sa do „švungu“. Ak malá pôjde do škôlky, možno si tiež poriešim situáciu tak, aby som niečo robila. Zatiaľ som nepremýšľala čo. Rozhodne nie chodiť na osem hodín do roboty, to nemám v pláne. Skôr niečo takéto jednoduchšie, čo by sa dalo skĺbiť so starostlivosťou o rodinu.
Pred rokom ste spomínali, že by ste sa po tehotenstve chceli opäť dostať do formy. Podarilo sa to?
- Relatívne áno. Trénovala som a zhruba do decembra to pokračovalo podľa mojich predstáv. Potom však začala moja výkonnosť stagnovať a vedela som, že už je zle. Krivka nestúpala tak, akoby mala a predpoklad, že olympiáda mi utečie sa naplnil. Viac-menej som sa dostala do solídnej formy so všetkými obmedzeniami, ktoré som mala v príprave.
Aké obmedzenia máte na mysli?
- Prípravu aj preteky som si hradila sama, takže som nemala žiadnu podporu. O rodinu som sa starala naplno, čiže som trénovala ráno o šiestej, namiesto toho, aby som trénovala v pohode bez časovej tiesne. Aby toho nebolo málo, dcéra mala v zimnom období vysoké horúčky a vtedy išiel tréning bokom. Na olympiádu sa takýmto štýlom nepripravuje. Viem, ako má vyzerať príprava na olympiádu, bola som tam päťkrát.
Vyskúšali ste si olympiádu z trochu iného pohľadu. Boli ste tam ako čestný hosť. Aké to bolo?
- Bolo to super. Ja som sa veľmi tešila, keď som sa dozvedela, že SOV ma pozval ako ich čestného hosťa. Bolo to iné. Musím konštatovať, že plávanie ide dopredu. Zážitkov bolo určite veľa, ale bolo to aj náročné, pretože človek si moc nepospí. Športoviska sú veľmi rozťahané a stíha sa to naozaj iba s problémami. Je to doslova ďalšia športová disciplína (smiech).
Ako sa pozeráte na tohtoročnú olympiádu v podaní našich reprezentantov?
- Myslím si, že štyri medaile sú úspech. Aj keď možno, jedna, dve zlaté by pomohli aj v rankingu medzi krajinami. Šport je však aj o malých momentoch, ktoré nik nečaká. Človek ma natrénované a príde slabšia chvíľka a už je po zlate. Ako celok to dopadlo dobre. Ja som predpokladala, že to dopadne oveľa horšie. Až na Ľuba Hagaru nič nové nepribudlo. Je to obraz toho, že nová generácia vypadáva.
Môžete to definovať bližšie?
- Čísla olympionikov sú nižšie a nižšie. Pre dvanástimi rokmi by sa niektorí z našich reprezentantov do Sydney nedostali, pretože by ich neposlal náš olympijský výbor. Dnes sme šťastní, že sa vôbec niekto kvalifikoval a splnil limity. Tie sa tiež aj v našom športe dvíhajú a rastú, ale my stále chytáme koniec. Čím viac, tým ďalej nám ten koniec celosvetového športu uteká. Chýba tu systémová práca, športoviská upadajú, hlavne, že pribúdajú welnesy.
Keby ste mohli niečo urobiť v systéme, čo by ste uprednostnili ? Mládež?
- Nie, pretože na úspech je potrebná pyramída. Základ sú financie, s ktorými vieme, že môžeme pracovať. V dnešnej dobe neviete, koľko dostanete peňazí a ešte k tomu meškajú aj polroka. Ako potom môžete ísť na MS? Poviete deťom aby si vzali pôžičky? Určite nie! Chýba tu jednoducho systém. Potom kritizujeme jednotlivcov, ktorí do toho vložili všetko. Človek si však neuvedomí, že ten určitý jednotlivec dosiahol to, s čím tam šiel a nechal tam všetko. Chýba nám reálne hodnotenie športu.
Dlho ste sa pripravovali v zahraničí. Spomínali ste systém. Ako to vidíte s postupnosťou športu na Slovensku?
- Stále nižšie a nižšie by som povedala. Trend je nadstavený dosť jasne. Samozrejme, číslo by sa pozdvihlo, ak by sa niečo podarilo futbalistom, pretože to je jedna z vecí, ktorá je financovaná a má silnú základňu. Reálne to však u nás je o individuálnych športovcoch, teda o tých, ktorí majú to zázemie, že sa tomu obetuje celá rodina. Na takýchto jedincoch my môžeme momentálne stavať, pretože na tomto je nadstavený aj náš systém. U nás sa spoliehajú na to, že nájdeme nejakých rodinných bláznov, ktorí nám nejakého medailistu „vypyplajú“.
Vy teda istým spôsobom suplujete štátnu prácu a teda výchovu športovcov týmto plaveckým kempom?
- Viac-menej áno, pretože tento pobyt má od nadácie hradených 36 najlepších vo svojich vekových kategóriách a šesť je tu takých, ktorí dostali takzvanú divokú kartu. Tu prihliadame aj na to, že sa chce venovať plávaniu, aj keď nie je najlepší, ale rodinná sociálna situácia im nedovoľuje, aby si mohli kemp zaplatiť. Práve pre takýchto máme šesť divokých kariet.
