TRNAVA. Funkcie sa vzdala po nezhodách s niekoľkými členskými obcami pre integrovaný sklad (IS) rádioaktívneho odpadu (RAO). ZMO teraz vedie primátor Piešťan Remo Cicutto.
ZMO na rokovaní o výstavbe skladu RAO pri atómovej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach deklarovalo svoj nesúhlas s ďalším zaťažovaním regiónu, no starostovia obcí Veľké Kostoľany, Jaslovské Bohunice, Pečeňady, Žlkovce, Ratkovce, Malženice, Radošovce a Nižná prezentovali, že za určitých podmienok s výstavbou skladu môžu súhlasiť. Bývalá predsedníčka im mala za zlé, že pri príprave spoločného stanoviska nespolupracovali so ZMO. "Pri zakladaní si ZMO stanovami dalo do vienka i ochranu práv obcí a občanov v najvážnejšej jadrovoenergetickej lokalite Slovenska. Práve veľkou súdržnosťou starostov a primátorov členských obcí a miest sme presadili významné zmeny v legislatíve, posunuli sme dopredu informovanosť i vzájomné vzťahy," uviedla Jelušová pre TASR. No osem starostov sa podľa jej slov rozhodlo ísť vlastnou cestou a nerešpektovať stanovy združenia. "Rozpor medzi deklaráciou podpory a činmi, samozrejme s možnými vážnymi dôsledkami na celý región i ich vlastných občanov, bol dôvodom môjho rozhodnutia o odstúpení z funkcie a zároveň upozornením pre členskú základňu, že nepripúšťam, aby sa stal zo združenia bezzásadový spolok," dodala Jelušová.
Člen Rady ZMO, starosta Pečeňád Ladislav Boháčik odstúpenie predsedníčky vníma ako osobné rozhodnutie, ktoré bolo možno trochu predčasné. Pre TASR uviedol, že spomínané obce mali zo zákona ako dotknuté sídla povinnosť sa k projektu vyjadriť aj mimo ZMO. "Začiatkom tohto týždňa sme sa v Pečeňadoch opätovne stretli so zástupcami investora - Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti (JAVYS), a.s, a ďalšími odborníkmi k téme skladu RAO. Vyjasnili sme si podmienky. My stále vnímame výstavbu IS ako dobrú možnosť 'upratať' a mať pod kontrolou RAO, ktorý je uskladňovaný na viacerých miestach. Potešilo nás, že v prerokovaní na medzinárodnej úrovni myšlienku podporila aj rakúska strana. Samozrejme, očakávame, že dotknutý región bude podporený kompenzáciami," uviedol Boháčik pre TASR.
IS RAO by mal slúžiť na uskladňovanie upravených pevných rádioaktívnych odpadov, pochádzajúcich z vyraďovania jadrových zariadení v lokalite do doby, keď budú môcť byť prevezené na miesto trvalého uloženia. JAVYS dôvodí výstavbu potrebou plynulého vyraďovania RAO s rôznou úrovňou aktivity z nefunkčných elektrární A1 a V1 a tiež fungujúcej V2. Doba prevádzky je predpokladaná na 70 rokov, do roku 2085, náklady by sa mali pohybovať okolo 26 miliónov eur. S výstavbou by sa malo začať podľa zámeru v roku 2013. Spoločnosť deklaruje, že sklad bude prevádzkovaný tak, aby chránil RAO pred degradáciou a zabránil úniku ionizujúceho žiarenia a rádioaktívnych látok do životného prostredia.