TRNAVA. Záverečným nálezom archeologického prieskumu na Kapitulskej ulici v Trnave, ktorý trval s prestávkami štyri sezóny, sú schody do pivničných priestorov stredovekého domu, ktoré by mohli viesť i do sústavy podzemných chodieb v okolí. Archeológovia schody našli v poslednej etape skúmania časti pozemku, na ktorom by mal už čoskoro stáť nový polyfunkčný objekt.
Pozemok sa nachádza v najstaršej osídlenej lokalite Trnavy a tomu zodpovedajú aj nálezy, ktoré odkryl tím pod vedením Júliusa Vaváka z Malokarpatského múzea v Pezinku. Datovanie nálezov je od neolitu až do 19. storočia, pričom k najcennejším radí Vavák odhalenie základov drevozemného domu zo 14. storočia. Prvú časť objektu, ktorý sa nachádza pri terajšej uličnej čiare, skúmali od roku 2010 a je už zasypaná, druhú od jesene 2011.
Drevozemný typ obydlia, hoci je pre Trnavu typický, sa doposiaľ našiel iba ojedinele. Išlo o objekt spevnený kolovou konštrukciou, pričom na steny mohli použiť stredovekí stavebníci prútie a tzv. mazanicu, prípadne nabitú zeminu a trámy, čím mohli dom postaviť ako zrubovú stavbu. Vavák už v čase prvých nálezov konštatoval, že Trnava i po tom, ako sa v roku 1238 stala prvým slobodným kráľovským mestom na území dnešného Slovenka, bola sčasti sídlom z dreva a hliny. Až okolo 14. storočia sa začali na tomto území hromadnejšie budovať meštianske domy z tehál. Vtedy sa starí Trnavčania vynašli. Starý dom väčšinou spálili, aby na jeho mieste či v okolí mohol vyrásť nový. Materiál na výstavbu - sprašovú hlinu mohli ťažiť rovno na pozemku, kde stavali. "Zostali po nich ťažobné jamy, našli sme najmä zásobné jamy na uskladňovanie potravín, neskôr využívané ako odpadové jamy, ďalej pochopiteľne i studne, žumpy, objavili sa i zvyšky pecí, hospodárske stavby, ale i pivnice," uviedol Vavák.
"Najnovšie sme objavili dve schodiská podzemných priestorov, jedno staršie a jedno mladšie ako drevozemný stredoveký dom. Schody idú oveľa hlbšie, ako sme mali kopať a smerujú pod dnešnú cestu. Jednou z možností je, že by mohli viesť k domom oproti. Možnože majiteľ vlastnil nehnuteľnosť na protiľahlej strane ulice a takto domy spojil. Máme k tomu málo informácií, no nemôžeme to vylúčiť," povedal Vavák. Podľa neho ale nejde o tajné podzemné chodby, o ktorých si s nádejou rozprávajú generácie Trnavčanov a ktoré mali vyviesť obyvateľov mesta v nebezpečenstve až za hradby. "Samozrejme, vhodným pospájaním pivníc sa takto asi dalo uniknúť na krátku vzdialenosť, ale nie na kilometre. Skôr sa však prikláňame k verzii, že sú to schody do tunelovitej pivnice, kde obyvatelia uschovávali potraviny. Spraš, na ktorej Trnava leží, má totiž vynikajúce vlastnosti pre modelovanie stabilných podzemných priestorov s vhodnou klímou pre uchovávanie potravín," konštatoval Vavák.
Táto časť nálezov, na rozdiel od ostatných, po prieskume nepadne za obeť novej výstavbe. Zasypú ich a vlastník pozemku nad nimi vybuduje príjazdovú rampu. "Bude to odkaz a úloha pre našich kolegov v budúcich desaťročiach či skôr storočiach," dodal Vavák.
Počas celého trvania vykopávok našiel archeologický tím množstvo artefaktov najmä zo 14. až 19. storočia, čo je dôkazom intenzívneho obývania lokality od stredoveku. "Medzi predmetmi sú početné stredoveké mince-fenigy nájdené v starobylej žumpe, ale i ďalšie objavené v iných objektoch. Ďalej množstvo keramiky, celé kusy i úlomky," uviedol vedúci archeologického tímu. Pozoruhodné sú nálezy hrotov šípov, zlomky unikátneho bronzového krúžkového brnenia, ostrôh, korálikov, pracovného náradia, rôznych praciek, nákončí opaskov, nožov, niekedy s krásne zdobenými kostenými rúčkami. Archeológovia v zemi objavili aj zlomky skleného riadu, zoomorfné keramické aquamaníliá, čo sú nádoby na umývanie rúk, hračky, kachlice z pecí a podobne.
K najstarším stredovekým nálezom patrí úlomok z fľašovitej nádoby na vodu či víno, ktorý pochádza zrejme z obdobia Veľkej Moravy. Ešte starším slovanským nálezom je pravdepodobne obetná jama spred Veľkej Moravy, ako na to poukazuje zdobený hrniec z 8. storočia. Vedľa tejto nádoby boli uložené pozostatky mačky, dvoch kôz alebo oviec a roh turovitého dobytka. Objav jamy je významný i tým, že doposiaľ predstavuje najstarší doklad stredovekého osídlenia územia Trnavy.
"Pre nás je dôležité, že spoznávame, ako v rôznych vývojových etapách fungoval dom a jeho hospodárske zázemie, čo všetko ľudia na dvoroch robili, aké zvieratá chovali, aké objekty v tejto skrytej časti pozemkov za meštianskymi domami postavili. To považujeme za zaujímavý príspevok do dejín tejto časti mesta," povedal Vavák.
