ZELENEČ. Vysvetlenie na to je prosté v obci i okolí platí pre túto obec súbežne oficiálny názov Zeleneč i rokmi zažitý Linč. Veď aj v neďalekej Trnave je postavené sídlisko Linčianska, ktorého jednu stranu v smere na obec lemuje Zelenečská ulica.
Inak tomu nebolo ani v dávnej minulosti, v polovici 13. storočia bola obec v análoch zapísaná ako Seelench a v roku 1278 vedená v letopisoch ako Zelench a Zelynch, a tak to pokračovalo ďalej. "Iba" Zelenčom je od roku 1927, ale svoju neoficiálnu hymnu, ľudovú pieseň Niže Linča, niže Linča, teče járek.... si ponechal aj tak.
Predkovia dnešných Zelenčanov objavili úrodné miesto vhodné na osídlenie pod Malými Karpatmi už v neolite, čo po vykopávkach potvrdili archeológovia. Prvý archívny záznam o počte obyvateľov a domov je z roku 1634, kedy obec mala 200 obyvateľov a 40 domov. Po prvom úradnom sčítaní obyvateľstva v roku 1865 sa počet zvýšil na 765, v roku 1900 na 1265 a teraz ich tam býva dvojnásobok. Počty priebežne decimovali vojnové konflikty, choroby či katastrofy, ale v každej z generácií Zelenčanov vyrastali zaujímavé osobnosti.
O tých najstarších sa okrem matrík takmer žiadne záznamy nedochovali, no súčasníkom záleží na tom, aby sa o najlepších z nich vedelo aj neskôr. V dejinách Zelenča z roku 2006, ktoré sú z pera duchovného Antona Adamkoviča, je zoznam viacerých významných, žijúcich i zosnulých ľudí 20. storočia, ktorých korene sú v tejto obci. Zelenčania si spomínajú na rodáka generála Jozefa Marka, učiteľa Víta Bednárika, otca známeho režiséra Jozefa Bednárika, ktorý sa stále rád do rodnej obce vracia, hrdia sa úspechmi športovcov, slovenských reprezentantov strelcov Stanislava Hutára a Marcela Benkovského, chodca Pavla Blažeka, futbalistu Mareka Ujlakyho.
Aj mená ako lekár Michal Drobný či Bohuslav Jedlička, učiteľ a osvetár Jozef Adamčík, duchovní Cyril Dudáš, Jozef Feger, Imrich Klas či Ján Klempa Jacovský a ďalších obetavých a vzdelaných rodákov v obci rezonujú. Zo Zelenča pochádza aj súčasný predseda Trnavského samosprávneho kraja Tibor Mikuš.
