Pomoc Európskej únie z toho tvorí 23,5 mil. eur a zvyšok zdroje štátneho rozpočtu.
TRNAVA. Motoristi môžu využívať takmer päťkilometrový severný obchvat Trnavy. Slovenská správa ciest v stredu odovzdala do užívania druhú a tretiu časť novej cesty prvej triedy. Obchvat má vylúčiť tranzitnú dopravu z centra mesta a odľahčiť ho od rastúceho množstva automobilov. Počet vozidiel jazdiacich denne napríklad na Trstínskej ceste už presiahol 23 tisíc a do roku 2015 by sa mal podľa odhadov zvýšiť na 26 tisíc. Pred siedmimi rokmi využívalo cestu vyše 20 tisíc áut za deň. "Celkové náklady na viac ako 4,5-kilometrový obchvat, ktorý vznikal v troch etapách počas niekoľkých rokov (od roku 2006), sa vyšplhali na viac ako 33 miliónov eur. Z nich 23,5 milióna eur tvorí príspevok Európskej únie, zvyšok bol financovaný zo štátneho rozpočtu," informoval agentúru SITA hovorca ministerstva dopravy Martin.
Minister dopravy Ján Počiatek očakáva, že severný obchvat Trnavy zlepší dopravnú situáciu v meste. Podľa neho zároveň spĺňa všetky ekologické a ekonomické parametre, ktoré sú cieľom projektov financovaných Európskou úniou. "Odľahčenie od tranzitnej dopravy smerujúcej na Záhorie pozitívne pocítia jednak obyvatelia dotknutej časti mesta a tiež vodiči znížením energetických a časových strát. Ministerstvo dopravy výhľadovo počíta s výstavbou juhovýchodného obchvatu, ktorý by obdobne riešil tranzitnú dopravu smerom na Modru a Pezinok," vyhlásil Počiatek.
Nový obchvat dopravu v Trnave odľahčí, všetky problémy však podľa primátora Vladimíra Butka určite nevyrieši. Koľko vozidiel obíde mesto, bude zrejmé z výstupov kamerového monitorovacieho systému, ktorý dokáže vozidlá zrátať a podľa dĺžky ich aj rozlišovať na osobné a nákladné. "Ak by z centra mesta ubudlo len dávnejšie odhadovaných 10 až 15 percent, Trnavčania to pocítia. Pretože to budú hlavne veľké, nákladné, hlučné a dymiace vozidlá," povedal Butko. Dodal, že obchvat bol v územnom pláne mesta zakreslený už v roku 1974, k jeho realizácii dopomohla komunikácia samosprávy s vládou počas prípravy veľkej investície francúzskej automobilky PSA Peugeot Citroen. Prvé autá po obchvate prejdú vo štvrtok dopoludnia, po odznení rannej dopravnej špičky.
Druhá a tretia etapa stavby severného obchvatu Trnavy sa realizovali ako súčasť Operačného programu Doprava. Maximálna výška oprávnených výdavkov bola stanovená na 16 mil. eur, pričom financovanie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja tvorí 13,6 mil. eur, čiže 85 % nákladov, na štátny rozpočet pripadlo zvyšných 15 %, teda 2,4 mil. eur. Ide o druhý úspešne ukončený projekt v rámci prioritnej osi zameranej na cesty prvej triedy v súčasnom Operačnom programe Doprava na roky 2007 až 2013.
Hlavným cieľom projektu podľa ministerstva bolo vylúčiť tranzitnú dopravu z centra Trnavy a tým minimalizovať negatívne vplyvy dopravy na životné prostredie, zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky a zlepšiť parametre cesty prvej triedy č. 51. "Výstavba obchvatu pozitívne ovplyvnila možnosti urbanizácie mesta doplnením chýbajúceho segmentu vyššej dopravnej infraštruktúry, ktorá nadviaže na diaľničný privádzač (D1) a na sieť rýchlostných ciest (R1). Územie sa zároveň stalo atraktívnejším pre investorov a prepravcov," dodal rezort dopravy.
Prvú etapu severného obchvatu Trnavy v dĺžke 1,8 kilometra stavala bratislavská firma Alpine Slovakia, spol. s r.o. Práce za zmluvnú cenu 10,83 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty trvali od augusta 2006 do októbra 2008. Táto časť je v prevádzke už od decembra 2008 a bola financovaná cez bývalý Operačný program Základná infraštruktúra v skrátenom programovom období 2004 až 2006.
Ďalšie dva úseky obchvatu postavila trnavská firma TSS Grade, a.s. Výstavba druhej etapy v dĺžke 1,9 kilometra a pri zmluvnej cene vyše 5 mil. eur začala v máji 2009 a skončila v decembri 2011. Tretia etapa stavby obchvatu v dĺžke 0,9 kilometra a za zmluvnú cenu 8,36 mil. eur trvala od marca 2010 do apríla tohto roka. Predmetom výstavby tretej etapy bolo najmä pokračovanie cestného objektu a vyústenia do mimoúrovňovej križovatky s napojením na miestnu komunikáciu - priemyselnú časť mesta. Vybudovaním tejto etapy sa podľa ministerstva dopravy podstatne zvýšila ekonomická efektívnosť stavby celého obchvatu pomocou mimoúrovňového kríženia železnice.
