Najväčšia gymnastická akcia roka sa konala v Trnave v mestskej športovej hale počas práve skončeného víkendu. 25. ročník GymFestu podporila svojou prítomnosťou aj Věra Čáslavská.
TRNAVA. Do Trnavy zavítali počas víkendu dve svetové legendy gymnastiky. Na 25. ročník Gym Festu a súčasne aj 44. ročník o Pohár starobylej Trnavy prijali pozvanie od prezidenta trnavského klubu Jána Nováka sedemnásobná olympijská víťazka, štvornásobná majsterka sveta a jedenásťnásobná majsterka Európy Věra Čáslavská. Druhou gymnastickou legendou, ktorá prijala pozvanie, bol olympijský víťaz, štvornásobný majster sveta, osemnásobný majster Európy a bývalý prezident Svetovej gymnastickej federácie Jurij Titov.
Pred začiatkom Gym Festu poskytli svoje názory na tlačovej konferencii. Věra Ćáslavská patrí medzi ľudí, ktorí príliš nestoja o popularitu. Jej príchod do malého Ríma bol tak prekvapením. Odôvodnenie však bolo jednoduché. „Jan Novák ma pozval a pracoval na tom veľmi dlho, trpezlivo a systematicky, vysvetlila so smiechom na tvári Čáslavská a pokračovala: „Ďalším dôvodom je to, že mám Slovensko veľmi rada. Súťažila som v Nitre, v Bratislave, v Partizánskom, Trnave či Žiline. Slováci ma vždy veľmi pekne privítali. Veľakrát som mala pocit, že lepšie ako u nás v Prahe.“
Na tlačovej konferencii zľava: Jurij Titov, Ján Novák, Věra Čáslavská. FOTO: (CIB)
Dva životné pády
Viacerým športovcom chýba na sklonku, alebo po ukončení kariéry akési zadosťučinenie za to, čo dokázali. Věra Čáslavská to však vníma inak. „Prežila som dva veľké pády. Prvý bol, že som odvolala „Manifest pražského jara“. Neskôr nastala normalizácia a naši predstavitelia mi to dali pocítiť. Vláda bola viac-menej komunistická. Zaškatuľkovali ma do kategórie kontrarevolucionár,“ povzdychla si olympijská víťazka z Ríma, Tokia a Mexika.
„Nemala som prácu a bola som absolútne odpísaná. Zo strachu z moci, ktorá pochádzala až zo Sovietskeho zväzu, sa ma ľudia báli stretávať. Ak ma stretli, radšej prešli na druhú stranu cesty. Potom som už radšej ani nechodila von,“ opísala smutné momenty života Čáslavská.
Nebolo to však všetko a od 3. mája už 70-ročná Věra Čáslavská pokračovala v rozprávaní o svojom živote. „Neskôr som trénovala a mala som dievčatá, ktoré boli na vysokej úrovni. Zúčastňovali sa majstrovstiev sveta, Európy a podobných udalostí. Potom však prišli ďalšie veci. Stala sa nám osobná rodinná tragédia, kde môjho syna osočili za čin, ktorý sa nestal tak, ako ho prezentoval. Bolo to všetko inak.“
Satisfakcia v podobe knihy a filmu
Všetko sa však nakoniec vysvetlilo a možnosť nakuknúť do súkromného života Věry Čáslavskej majú dnes aj jej fanúšikovia. „Zdalo sa mi to ako satisfakcia, že sa otvoril priestor pre to, aby sa ukázalo, aká bola pravda. Dialo sa to prostredníctvom filmu, ktorý natočila Oľga Somerová a tiež prostredníctvom knihy. Názov knihy je „Život na Olympu“ a názov filmu je „Věra 68“. Všetko to je založené na faktoch. Po tejto rodinnej tragédii som mala až šestnásťročnú pauzu. Zo svojho života som tak odpísala zhruba 30 rokov plodného veku,“ povzdychla si Čáslavská.
Nový film a kniha priblížia životopis Věry Čáslavskej. FOTO: SITA
Nemali nás pustiť do Mexika
Pred olympiádou v Mexiku však prišlo k vpádu vojsk Waršavskej zmluvy na československé územie a hrozilo, že sa olympijská výprava spolu s Věrou Čáslavskou do Mexika nedostane. „Na mojej prvej olympiáde v Ríme som sa konfrontovala so svetovou špičkou a postupne som sa lepšila. V Tokiu sa mi podarilo vyhrať a potom prišla olympiáda v Mexiku v roku 1968. To už bolo zaujímavé," pokračovala v rozprávaní štvornásobná majsterka sveta.
„Pred odjazdom do Mexika sme mali sústredenie na severe Moravy, celý tím. Zo Slovenska tam bola Marienka Krajčírová. Sústredenie sa konalo asi 14 dní pred okupáciou. Nevedelo sa, či sa pôjde na olympiádu, alebo nie. Celý národ bral okupáciu ako tragédiu. Musela som teda improvizovať. Na popadaných stromoch som cvičila kladinu, na konároch som cvičila bradlá a podobne. Neskôr sme dostali povolenie, že naša výprava môže odletieť na olympiádu do Mexika. Brežnev však urobil veľmi zle, pretože sme v Mexiku dali „na frak“ okupantom,“ škodoradostne s úsmevom na tvári a zovretou päsťou si zaspomínala Čáslavská.
Súčasné deti majú môj obdiv
„Obdivujem rodičov detí a samotné deti, ktoré sa venujú tomuto športu,“ rozhovorila sa Věra Čáslavská na otázku, čo dnes prežíva, keď vidí deti cvičiť gymnastiku. „Majú veľmi ťažké podmienky. Pre ženy je to jeden z najťažších športov. Je to nesmierne všestranný šport. Musíme si naliať čistého vína. Za našich čias fungovali športové centrá. Dnes ak rodičia nemajú finančné prostriedky, tak lepší talent zapadne prachom. Potom sa musí hľadať lupou.
Moji rodičia neprispeli ani halierom. Tiež je však pravda, že sme nedostávali odmeny. Našou odmenou bolo napríklad trojtýždňové sústredenie, na ktorom sme dostávali takzvané kalorné, čo boli lístky na raňajky, obed a večeru v hodnote 5, 10 a 15. korún. To bolo všetko, čo sme dostali.“ Ako to však Věra Čáslavská vie, aj túto tému ukončila s úsmevom na tvári.
„Práve som si spomenula, ja som zo štyroch detí a vždy, keď sme dostali lístky, tak som išla dozadu za čašníkom a lístky som si zamenila u neho za peniaze a peniaze som dávala rodičom. V rodine boli potrebné. Takto sme závodili my.“
Nasledovníci prídu
Po ére Věry Čáslavskej nastal v Česku ale aj na Slovensku gymnastický úpadok. Jej úspech sa nepodarilo a zrejme sa ani dlho nepodarí nikomu z jej nasledovníkov prekonať. Věra Čáslavská však verí, že príde aj k tomu. „Videla som v Trnave vystupovať deti a juniorky a môžem povedať, že to síce potrvá a nebude to zajtra, ale sú to pekné dievčatá, ktoré majú vôľu, a to v ich veku nebýva zvykom. Majú morálne predpoklady. Raz svetová gymnastika určite na Slovensku bude. Musí sa však trocha počkať,“ ukončila Čáslavská.
Jurij Titov ocenil samotný význam gymnastiky v športe a rovnako aj prínos Věry Čáslavskej pre svetový gymnastický šport.
Autogramiáda osobností
Po tlačovke nastala autogramiáda. Najväčší záujem bol o autogram Věry Čáslavskej, ktorú prišli pozrieť aj jej fanúšičky či priateľky. Bola aj možnosť zakúpiť si jej knihu, ktorú potom podpísala. Na podpis sa jej dokonca dostala aj fotka z roku 1968, kedy nastupovala olympijská výprava do lietadla, na ktorej sa Věra dobre pobavila.
Autogramy rozdával aj Jurij Titov a k týmto dvom legendám sa pridala aj Mária Homolová, ktorá si svojimi výkonmi zabezpečila účasť na blížiacej sa letnej olympiáde v Londýne. Jedného času Mária pôsobila aj v trnavskom klube. Kvôli zraneniu však pôsobila na 25. ročníku Gym Festu iba v roli rozhodkyne, a nie súťažiacej.
Autogramy ďalej rozdávala nemecká reprezentantka, onedlho 37-ročná Oksana Chusovitinová, účastníčka piatich olympijských hier a s ňou aj držiteľka dvoch bronzových medailí z OH 2004 v Aténach, Ruska Anna Pavlovová.
