Problémy s pitnou vodou a výstavba obecného vodovodu sa stali predmetom sporu niektorých občanov Zelenča so svojím starostom. Zvýšené hodnoty nebezpečných látok namerali vo viacerých súkromných studniach. Starosta nabáda ľudí, aby sa napojili na nový vodovod. Niektorí v tom vidia nátlak.
ZELENEČ. Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) zrušil začiatkom mája zákaz používania pitnej vody z obecného vodného zdroja v Zelenči pri Trnave.
Hygienici skontrolovali viaceré vzorky z miestnych studní pre podozrenie zo zvýšeného množstva organických látok.
„Kvalita vody v individuálnych studniach, ktoré boli analyzované RÚVZ Trnava pre organické ukazovatele, je kolísavá,“ informoval Tomáš Hauko z RÚVZ v Trnave. V spolupráci s obecným úradom vydali odporúčanie o nevhodnosti používania vody na pitie a varenie.
Obecný vodovod je tesne pred dokončením
Starosta Zelenča, Ivan Ranuša, sa aj napriek svojim obavám o kvalitu vody, nevyhol kritike niektorých obyvateľov.
V tomto čase totiž finišuje výstavba obecného vodovodu, ktorý platí únia. Ak sa nenapojí minimálne polovica domácností, hrozia sankcie za nedodržanie východiskových predpokladov.
„Pri písaní projektu sa museli uviesť nejaké čísla, mimo iné i to, koľko ľudí sa približne napojí. A tento odhad bol taký, že sa pripojí ihneď po realizácii stavby polovica obyvateľov,“ spresnil Ranuša.
Projekt podalo ešte predchádzajúce vedenie obce.
V Zelenči už dokončujú výstavbu obecného vodovodu, ktorý hradila únia.(FOTO: AUTOR)
Väčšina Zelenčanov má však vlastné studne. Podľa agentúry Sita, ľudia sú presvedčení, že starosta ich zastrašuje nekvalitnou vodou, aby sa napojili na budovaný verejný vodovod.
Nami oslovení ľudia priamo v Zelenči nám však potvrdili, že aj napriek tomu, že majú vlastné studne, na nový vodovod sa napoja.
„Mám vlastnú studňu, ale momentálne vodu používame iba na pranie a polievanie. Čakáme na obecný vodovod. Sami sme sa rozhodli, nikto nás do ničoho nenútil,“ uviedla Veronika zo Zelenča. Aj Milan zo Zelenča používa vodu zo studne iba ako úžitkovú.
„V minulosti to bolo ešte v norme, ale posledné skúšky kvality nedopadli dobre. Na obecný vodovod sa určite napojím,“ potvrdil. Kvalitu vody v studniach si dával zisťovať každý rok. „Jedna skúška ma vyšla cez sto eur. Ide to do peňazí,“ dodal.
Pracovníci RÚVZ v Trnave vykonávajú na požiadanie minimálnu a rozšírenú analýzu vody. Minimálna vyjde na sto eur plus cestovné náklady, rozšírená o dvesto viac. Tú si však dávajú robiť väčšinou veľké podniky.
Pre domácnosti stačí podľa hygieničky aj minimálna. Ranuša zatiaľ presne nevie, koľko ľudí sa na nový vodovod napojí, nemyslí si však, že to bude menej ako polovica. Definitívny počet bude známy v priebehu tohto júna.
Hodnoty kvality vody v Zelenči sú kolísavé
Podľa RÚVZ sú hodnoty organických látok vo vode v Zelenči kolísavé.
V niektorých studniach vyhovovali, v iných boli prekročené. Aj napriek zrušeniu zákazu, v miestnej materskej a základnej škole platí naďalej. Pitnou vodou ich zásobujú z cisterny.
O nekvalitnej vode starostu informovali hydrogeológovia, ktorí neďaleko obce robili prieskum.
„Vrty odhalili, že spodné vody sú kontaminované prchavými halogénovými uhľovodíkmi. Zabezpečil som vykonanie laboratórnych skúšok z viacerých zdrojov v obci, skúšky preukázali, že voda v niektorých studniach je kontaminovaná,“ vysvetľuje Ranuša.
Výsledky vzoriek má aj na papieri, preto nechápe postoje niektorých občanov, ktorí ho obviňujú zo zastrašovania.
Problémy s kvalitou vody sa objavili už dávnejšie
Na podzemné vody znečistené obzvlášť škodlivými látkami upozorňuje aj Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) so sídlom v Nitre. Nielen v Zelenči, ale aj v ďalších obciach.
„V súvislosti s výstavbou vodného zdroja v priemyselnej zóne Majcichov v polovici roka 2011 bolo zistené znečistenie podzemných vôd trichlóreténom a tetrachlóreténom. Znečistenie je pravdepodobne staršieho dáta, pretrváva pravdepodobne niekoľko desiatok rokov,“ potvrdil Ján Valach, vedúci SIŽP Nitra.
„Ihneď sme vstúpili do rokovania s firmou vykonávajúcou hydrogeologický prieskum v súvislosti s budovaním predmetného vodného zdroja s cieľom získania bližších informácii o rozsahu znečistenia,“ dodal Valach.
Inšpektori zistili, že znečistenie sa šíri z oblasti juhozápadnej časti intravilánu mesta Trnava. Práve tam sa nachádza niekoľko veľkých fabrík a bývalé Trnavské automobilové závody (TAZ), v areáli ktorých funguje viacero súkromných firiem.
„V súčasnej dobe začíname s vykonávaním kontrol zameraných na zaobchádzanie s vybranými obzvlášť škodlivými látkami práve v tejto priemyselnej zóne,“ uzatvoril Valach.
Ak inšpektori nájdu vinníka, hrozí mu pokuta takmer 170 tisíc eur. Zároveň musí znášať aj náklady na dekontamináciu podzemných vôd a horninového prostredia.
TETRACHLÓRETÉN
Tetrachlóretén je klasifikovaný Medzinárodnou agentúrou pre výskum rakoviny ako karcinogén Skupiny 2A, pravdepodobne karcinogénny pre človeka. Táto zlúčenina vyvoláva leukémiu u potkanov a zvyšuje riziko rakoviny nosohltanu, non-Hodgkinovho lymfómu a rakoviny kŕčka maternice. Bolo dokázané, že tetrachlóretén spôsobuje nádory pečene u myší a nádory obličiek u samcov potkana. Expozícia tetrachlóreténu v kontaminovanej pitnej vode bolo asociované so zvýšeným rizikom leukémie a rakoviny močového mechúra. Toto riziko bolo závislé od dávky.
TRICHLÓRETÉN
Medzi ľudí s najvyššou expozíciou trichlóreténu patria osoby pracujúce pri odmasťovaní kovov. Pitie menších množstiev trichlóretylénu po dlhšiu dobu môže spôsobiť poškodenie pečene a obličiek, zmeny v nervovej sústave, poruchy imunity a u tehotných žien poruchy vývinu plodu, aj keď rozsah niektorých z týchto účinkov nie je ešte objasnený. Trichlóretén bol Medzinárodnou agentúrou pre výskum rakoviny klasifikovaný v Skupine 2A, čo znamená pravdepodobne karcinogénny pre človeka. V USA ho pokladajú za humánny karcinogén. Trichlóretén spôsobuje zvýšené riziko rakoviny pečene a žlčovodov a mierne zvýšenie rizika non-Hodgkinovho lymfómu. Podzemné vody kontaminované trichlóretylénom môžu v obmedzenej miere zvýšiť riziko non-Hodgkinovho lymfómu. U viacerých kmeňov myší bolo zistené, že trichlóretylén indukuje nádory pľúc.
