TRNAVA. Osobnosť Milana Rastislava Štefánika si v piatok pri príležitosti 93. výročia od jeho tragickej smrti v Trnave pripomenuli predstavitelia mesta, samosprávneho kraja, spoločenských organizácií a politických strán položením vencov pri jeho soche.
Viceprimátor Bystrík Stanko v príhovore povedal, že Štefánik sa svojou prácou a nasadením pre slovenský národ, hlavne v rovine diplomacie a politiky, zapísal nielen do dejín Slovenska, ale zanechal nezmazateľnú stopu v európskom priestore. Dodal, že aj dnes je vzorom zdravého národného povedomia, ktoré sa nezakladá na hľadaní nepriateľov, ale na snahe vytvárať vzťahy spolupráce.
Trnava je prvým mestom, kde 19. októbra 1924 z iniciatívy Matice slovenskej odhalili sochu Štefánika od akademického sochára Jána Koniarka. Socha Štefánika je v životnej veľkosti, má 167 cm, a je považovaná za jednu z jeho najvernejších podôb. Pri prvom odhalení sochy bola najvzácnejším hosťom slávnosti 71-ročná matka generála Štefánika pani Albertina so synom Ladislavom Štefánikom, jeho manželkou a dvoma deťmi. V roku 1968 sochu premiestnili na iné miesto, v čase tzv. normalizácie putovala do depozitu.
Štefánikovu sochu v Trnave vrátili do blízkosti pôvodného miesta 4. mája 1990. Aj keď historické záznamy neevidujú pobyt Štefánika v Trnave, známy je jeho blízky vzťah k národnému umelcovi Mikulášovi Schneidrovi-Trnavskému a jeho rodine Slávny hudobný skladateľ vo svojej spomienke opisuje svoj výstup so Štefánikom a s manželkou Idou na vrch Bradlo v roku 1912. Keď dosiahli vrchol, Štefánik sa po chvíľke pozorovania celého okolia podelil s nimi o svoje vnuknutie. "Keď umriem, tu chcem ležať. Odtiaľto uvidím celé moje drahé Slovensko," zaznamenal do svojich spomienok Mikuláš Schneider-Trnavský.
