TRNAVA. Zmena vysielacieho formátu na 16:9, vysielanie v HD kvalite, nová technika a digitálny prenos pomocou silného satelitného či káblového partnera. To všetko by mala zabezpečiť Mestskej televízii Trnava (MTT) 25-tisícová dotácia. Zastupiteľstvo ju odsúhlasilo v bode rôzne, keď viacerých presvedčili argumenty poslanca Miloša Krištofíka (Smer, HZD, HZDS, ND).
„MTT chce byť modernou televíziou, ktorá kráča s dobou. Máme nevyhovujúcu techniku, niektoré kusy majú aj pätnásť rokov. Modernizácia nám umožní aj spoluprácu s inými regionálnymi televíziami a pomôže skvalitniť vysielanie,“ povedal na zastupiteľstve Krištofík. Okrem toho by sa malo radikálne zvýšiť aj pokrytie televízie. Z desaťtisíc domácností v meste a okolí, ktoré ju aktuálne môžu sledovať, by ich počet mal po digitalizácii narásť asi na 21 tisíc.
„Poslanci tu rozhodujú o existencii televízie. Ak do nej neinvestujeme, televízia k 1. januáru 2013 skončí spolu s analógovým vysielaním,“ povedal Krištofík.
Za navýšenie dotácie nakoniec hlasovalo všetkých 29 prítomných poslancov, na bežnú činnosť odklepli MTT 16-tisíc eur, kapitálové výdavky má pokryť suma deväťtisíc eur.
Poslanci čakajú vyššiu sledovanosť aj úroveň
Poslanec Matej Lančarič (nezávislý) si myslí, že mestská televízia bola dlhodobo finančne poddimenzovaná. To aj napriek tomu, že v období rokov 1992 až 2011 dostala od mesta spolu osem dotácií v celkovej výške viac ako 508-tisíc eur. Vyššiu dotáciu dostala za rovnaký čas len Slovenská autobusová doprava (takmer päť miliónov eur).
„MTT dlhé roky nedosahovala úroveň, akú by sa na televíziu krajského mesta patrilo. Mnohé lokálne televízie nás predbehli. Očakávam, že televízia začne lepšie propagovať mesto a dianie v ňom,“ povedal Lančarič. On sám, podobne ako tisícky ďalších Trnavčanov, už nemá možnosť túto televíziu sledovať. Aj to ho presvedčilo, aby navýšenie dotácie podporil.
„Určite budem sledovať ako televízia s peniazmi naloží. Rozhodujúce bude, či jej program bude pútavý a aká bude jej sledovanosť,“ doplnil Lančarič.
Jeden z mála oslovených, ktorý MTT stále sleduje, je poslanec Jozef Čavojský (Smer, HZD, HZDS, ND). „Donedávna sa mi nepáčila programová skladba. Nebola tam žiadna diskusia, chýbali informácie zo zastupiteľstva a najmä zo sídlisk. Niekedy by sa televízia mohla ukázať aj na Linčianskej,“ povedal.
Zmeny začali už vlani
Podľa poslanca Augustína Hambálka (Smer, HZD, HZDS, ND) je televízia obdobný prípad ako kino Hviezda. „Televízia je na rázcestí, podobne ako bolo kino. To dostalo šancu stratu vyrovnať. Ak má byť MTT obchodná spoločnosť, ktorá si na seba zarobí, musí byť na to vybavená,“ povedal Hambálek na zastupiteľstve.
Vlastné príjmy televízie budú rozhodujúce pre viceprimátora Bystríka Stanka (nezávislý). „Podobné peniaze už nie som ochotný budúci rok podporiť. Televízia sa musí v číslach zlepšiť, ak sa tak nestane, zvážime vstup súkromného investora,“ povedal Stanko s tým, že od MTT očakáva nové relácie, väčší priestor na propagáciu mesta a jeho aktivít a zvýšenie sledovanosti.
„Mesto sa televíziou zaoberá už dlhšie, minulý rok sme vymenili riaditeľa, pretože s jeho pôsobením sme neboli spokojní. Televíziu zrušiť nechceme, museli sme preto dotáciu schváliť,“ uzavrel Stanko.
Šaškovičová: Komerčný úspech je veľká výzva
Od decembra minulého roku sedí na riaditeľskej stoličke Mestskej televízie Trnava žena. Dália Šaškovičová vystriedala dlhoročného šéfa Petra Chmelu.
TRNAVA. Pracovala vo viacerých rádiách, ako šéfka kancelárie ministra Ľubomíra Vážneho pričuchla k politike a dnes vedie trnavskú Mestskú televíziu (MTT). Dália Šaškovičová dostala dôveru a pripravuje zmeny.
Mestu ste predložili projekt, ktorý hovorí o budúcich zmenách v MTT. Ktoré sú najvýraznejšie z pohľadu programovej štruktúry a tvorby nových relácií?Na čo samôžudiváci tešiť?
- MTT prešla programovými zmenami už v polovici februára 2012. Odvtedy vysielame Trnavský magazín dvakrát týždenne, premiérovo v pondelok a vo štvrtok. Vrátili sme do vysielania diskusnú reláciu Štúdio, ktorú sme skrátili na 30 minút. Vymyslela som nový formát -MámTrnavu rád - medailón o úspešných, verejne známych ľuďoch, ktorí sa profesijne presadili a narodili sa v Trnave, prípadne sa do nej prisťahovali alebo v nej pracovne pôsobia. V programovej štruktúre zostali Bezbúdovci, program venovaný opusteným zvieratám bez prístrešia, obohatený o rozhovory so známymi osobnosťami.
Podľa zmluvy vysielame reláciu Centrope, raz mesačne aj prenos zo svätej omše. V novej programovej štruktúre, ktorá by mala prísť na rad na jeseň, chceme divákovi ponúknuť viaceré atraktívne relácie, už vo formáte 16:9. Viac ale o budúcich reláciách a rubrikách, ktoré si ešte len nájdu miesto v programovej štruktúre, zatiaľ prezrádzať nechcem. Iba to, že sa môžu diváci tešiť na návrat niektorých úspešných relácií v novom šate, ako aj na novú reláciu o histórii mesta.
Z čoho ste pri tvorbe novej štruktúry vychádzali? Robili ste aj nejaký prieskum medzi ľuďmi?
- Už v minulosti vznikol prieskum sledovanosti zameraný na preferované časy, relácie, spokojnosť so spravodajstvom. Čiastočne sme vychádzali z neho a čiastočne sme pracovali intuitívne. Je nám jasné, že sme lokálna televízia a aj v slogane deklarovaná blízkosť Trnave musí byť na prvom mieste.
Našou ambíciou je aj výroba krátkych dokumentov o činnosti poslancov NR SR pochádzajúcich z nášho regiónu a tiež o činnosti poslancov zastupiteľstva. Naša predstava o MTT je: moderná, dynamická, mestská, profesionálna, kultivovaná televízia.
Čo očakávate od digitalizácie vysielania a novej techniky?
- Súčasné televízne vysielanie MTT je šírené v štandardnom rozlíšení SD, ktoré vychádza z dnes už zastaranej európskej normy PAL s formátom obrazu 4:3. Formát 16:9 je pre ľudské oko prirodzenejší, lepšie sa zobrazuje aj na moderných televízoroch.
Prvým a najdôležitejším cieľom je dostať sa do ponuky čo najviac šíriteľov signálu, aby mali konečne obyvatelia Trnavy a okolia reálnu šancu sledovať nás. Následne nás čaká reklamná kampaň. Veľkou výzvou je pre nás stať sa komerčne úspešnou televíziou. Dotácie od mesta sú síce finančnou injekciou, ale na chod televízie nepostačujú.
Lenka Štepáneková
Mestská televízia: Áno alebo nie?
Má mestská televízia ako inštitúcia v dobe rýchlych internetových informácií stále svoje miesto?
- Ivan Rončák, Transparency International Slovensko: Na to neexistuje uviverzálna odpoveď. Podľa mojich skúseností má zmysel aj klasická televízia. Ale určite stojí za úvahu jej zlacnenie presunom na vysielanie na internete. Tím redakcie sa však nahradiť nedá.
- Tomáš Czwitkovics, vedúci editor portálu medialne.sk: Lokálne či regionálne médiá, vrátane tých elektronických, určite majú svoje miesto na trhu - pokiaľ majú nezávislý charakter, dostatočný dosah a divácky záujem. Ak máte pod mestskou televíziou na mysli televíziu, ktorú vyslovene platí a prevádzkuje mesto - takýto typ média má podľa mňa zmysel do momentu, kým neexistuje kvalitná súkromná alternatíva, či už v podobe televízie, rozhlasu, tlače alebo internetu. Prevádzkovanie televízneho vysielania nie je najlacnejšia záležitosť a pri zaťažených rozpočtoch mnohých samospráv investícia do lokálnej televízie nie je asi ten najpotrebnejší výdavok.
Do akej miery sa dá hovoriť o mestskej televízii ako o verejnoprávnej?
- Ivan Rončák, Transparency International Slovensko: Aj miestne televízie by mali byť verejnoprávne ako je tá celoslovenská. Lokálne by však nemali konkurovať národným staniciam, skôr byť ich doplnkom. Sústrediť sa na miestne spravodajstvo a publicistiku a vôbec sa nevenovať napr. vysielaniu zábavných programov. To totiž nie je z mestských rozpočtov ufinancovateľné a ani neexistuje nijaký verejný záujem vstupovať do týchto oblasti.
- Tomáš Czwitkovics, vedúci editor portálu medialne.sk: Mestská televízia by sa mohla porovnávať s verejnoprávnou na základe obsahu a formy kontroly. Mestská televízia môže mať verejnoprávny charakter, ak prináša informácie vo verejnom záujme a zároveň ak podlieha kontrole verejnosti - cez radu volenú nezávisle od vedenia televízie či starostu, ktorá môže kontrolovať chod média.
Do akej miery by mala dať televízia financovaná z peňazí mesta priestor komerčným informáciám? Aká by mala byť jej programová štruktúra?
- Ivan Rončák, Transparency International Slovensko: Čo sa týka inzercie, aj v miestnych televíziách má zmysel. Ako zdroj financovania televízie. Len v miestnych podmienkach treba dávať veľký pozor na ovplyvňovanie spravodajstva práve cez inzerciu.
- Tomáš Czwitkovics, vedúci editor portálu medialne.sk: Televízia financovaná z verejných prostriedkov by nemala konkurovať komerčným médiám, mala by sa snažiť prinášať taký obsah, ktorý môže byť na osoh obyvateľov mesta - malo by ísť v prvom rade o informačnú službu zloženú zo spravodajstva, publicistiky, kultúrnych magazínov a podobne.
Lenka Štepáneková
