TRNAVA. Na vývoj Trnavy od medzivojnového obdobia po Nežnú revolúciu upriamuje pozornosť vedecká konferencia, ktorú pripravil Ústav pamäti národa (ÚPN). Na pôde Trnavskej univerzity sa včera a dnes (26. apríla) na nej stretnú historici, vedeckí pracovníci, študenti i záujemcovia o dejiny, aby vniesli nové fakty a pohľady na túto historickú etapu.
"Dianie v slovenských regiónoch daného obdobia býva väčšinou v historiografii tendenčne spracované, toto je náš príspevok k vneseniu väčšej objektivity do interpretácie slovenskej histórie. Trnava bola v rokoch 1939-1945 druhým najväčším slovenským mestom, bola kultúrnym a spoločenským centrom a mala vplyv na rôzne dejinné udalosti," uviedol organizátor podujatia Peter Sokolovič z ÚPN. Ústav sa podľa jeho vyjadrenia snaží posunúť svoju činnosť do regiónov. "História sa nedeje iba v rámci politického centra, všetky udalosti majú v regióne trošku iný odtieň a nádych," dodal Sokolovič.
Dnešné prvé prednášky boli na tému ohlasu Viedenskej arbitráže v Trnave a riešenia židovskej otázky. V zozname dvoch desiatok príspevkov je aj činnosť Pracovného zboru Národnej obrany v Trnave počas druhej svetovej vojny, Československá obec legionárska, Trnava v rokoch 19451948 a snahy o vyrovnanie sa s predchádzajúcim režimom. Odznejú aj otázky o ŠtB v Trnave a priebehu Nežnej revolúcie.
Na štvrtok od 09.00 h sú na konferenciu Trnava 1939-1989 zaradené témy ako kronikári a autori pamätí o rodinných a spoločenských udalostiach na Trnavsku v 20. storočí, bankovníctvo Trnavy v medzivojnovom období, priemyselný rozvoj Trnavy po roku 1945. "Dejiny sa dotkli aj oblasti kultúry a športu, preto sme ich nevynechali," dodal Sokolovič.
