TRNAVA. Vynálezca sa narodil v Neštichu (dnes časť Smoleníc) 23. novembra 1870. Vyučil sa za murára a v roku 1907 emigroval do USA. Najskôr sa zamestnal v bani v Greenville. Počas práce v továrni na poľnohospodárske stroje v americkom Chicagu študoval na večernej škole. V New Yorku pracoval v dokoch.
Hoci zariadenie, s ktorým sa možno spustiť bez nebezpečenstva z výšky - padák v podobe obráteného kužeľa vznášajúceho sa nad výsadkárom - bolo známe dávnejšie, Banič prišiel s vlastným riešením. Zostrojil padák osobitej teleskopickej konštrukcie dáždnikového typu s tkanivovým krytím, upínajúci sa okolo tela človeka vo výške hrude. Otváral sa systémom pružín.
Bola to akási vzdušná brzda, ktorou sa malo dať vo vzduchu údajne ľahko manévrovať. Ešte predtým, ako svoj vynález predviedol pred komisiou, vyskúšal ho niekoľkokrát s priateľmi.
Patent Štefana Baniča bol zaregistrovaný v USA pod číslom 1.108.484. Patrí k nemu podrobný opis konštrukcie a funkcií jednotlivých častí padáka a presné technické nákresy. Hoci patent odkúpila americká armáda, nikdy ho nevyužila.
Štefan Banič (na fotografii) sa na Slovensko vrátil v roku 1920. V rodnej dedine býval až do svojej smrti. Zomrel 2. januára 1941 v Smolenickej Novej Vsi.
Čestný člen Americkej spoločnosti na podporu letectva bol tiež spoluobjaviteľom jaskyne Drina pri Smoleniciach. V Bratislave na Letisku Milana Rastislava Štefánika mu v roku 1970 odhalili pamätník.
Smolenice si svojho technicky nadaného rodáka pripomenuli 14. júna 2006 pamätníkom, ktorý financovali veteráni z Klubu vojenských výsadkárov. Jeho pamiatku v obci pripomína aj náhrobný kameň v tvare padáka a pamätná tabuľa na rodnom dome konštruktéra.
