TRNAVA. Účtovníčka, právnička a potravinová chemička. Čo majú tieto tri ženy spoločné? Už štyri roky sa snažia zdravo a najmä kvalitne stravovať. Teraz sa zaviazali, že svoje znalosti a skutočnú chuť čerstvých lokálnych potravín sprostredkujú aj verejnosti.
Rozbehli debničkový systém, do ktorého sa môžu zapojiť všetci, ktorí chcú podporiť miestnych farmárov a urobiť aj niečo pre svoje zdravie. Cez internet si záujemcovia jednoducho vyberú sezónnu zeleninu, ovocie, mäso či mliečne výrobky, ktorými naplnia šikovné dievčatá ich debničku.
Viac o celom projekte a „debničkovaní“ nám porozprávala právnička Tatiana Prevužňáková.
Ako projekt zdravia z debničky vznikol? Kde ste čerpali inšpiráciu?
- Náš projekt v malom funguje už takmer štyri roky. S ostatnými spoločníčkami Ivetou a Zuzanou sa snažíme zdravo, ale najmä kvalitne stravovať. V debničkovaní sa zameriavame na renesanciu skutočných chutí potravín. Priznajme si, že aj laik pozná rozdiel medzi rajčinou kúpenou v supermarkete a čerstvou, odtrhnutou v lete v záhrade.
V Českej republike tento systém funguje výborne. Sama som sa do tamojšieho systému zapojila a zistila, že my doma, na Slovensku, s dievčatami „debničkujeme“ už niekoľko rokov. Jednu októbrovú sobotu sme sa stretli, pili kávu, rozprávali sa a padol návrh začať debničkovať aj pre verejnosť.
Aká je hlavná myšlienka projektu? Čo je jeho cieľom?
- Naším projektom sa zaväzujeme pravidelne pre ľudí obstarať čerstvé, chutné, sezónne potraviny z nášho okolia a spotrebiteľa nemusí zaujímať ako ich zoženieme. No nám to za to stojí! Taktiež veríme v ústretovosť a zhovievavosť zákazníkov.
Debničky obsahujú iba lokálne potraviny a umožňujú vám identifikovať odkiaľ a od koho tovar pochádza. Obvykle obsahujú sezónnu zeleninu, takže je to trochu akoby ste mali vlastnú záhradu alebo pole a v kuchyni si varíte výhradne z toho, čo sa vám urodilo.
Bolo ťažké nájsť dodávateľov? Ako na ponuku reagovali farmári z okolia?
- Väčšinu dodávateľov, ktorí sú zapojení do nášho debničkového systému, poznáme niekoľko rokov osobne. Napríklad ja som sa vždy starala o mlieko a jogurty, Zuzka nás zásobovala vajíčkami a domácou hydinou, Iveta medom, orechmi, semienkami a rôznymi bylinkami.
Reakcia farmárov bola rozporuplná. Na jednej strane radosť a nadšenie, že konečne sa môžu prezentovať a ich produkty nájdu ďaľších odberateľov, na druhej strane obavy, či to dokážu všetko vykryť množstvom.
Aj v tomto sa snažíme mať triezvy pohľad na vec a očakávame to aj od ľudí, ktorí sa rozhodnú stať sa súčasťou našej komunity. Predáme iba toľko, koľko bude. Radšej o viazaničku reďkovky menej ako pôdu napustiť dusičnanmi a hnojivami pre vyššiu úrodnosť.
