Malý Šimon prežil iba zázrakom. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou našiel pochybenie v piatich bodoch. Nemenovaný pôrodník z fakultnej nemocnice v Trnave sa zrejme bude zodpovedať pred súdom.
TRNAVA. Fakultnú nemocnicu v Trnave zrejme čaká súdny spor. Rodičia malého Šimonka, manželia Jozef a Jana z Trnavy sa rozhodli podať žalobu na lekára, ktorý bol pri pôrode ich prvorodeného dieťaťa.
Podnet na prešetrenie podali Úradu pre dohľad nad lekárskou starostlivosťou, ktorý sa tým zaoberal niekoľko mesiacov. Nakoniec zistil, že došlo až k piatim pochybeniam. Tie takmer stáli život novonarodeného Šimonka.
„Najsmutnejšie na tom celom je, že každý z tých piatich bodov bola úplne obyčajná vec, ktorá sa bežne môže stať hocikomu,“ hovorí na úvod Jozef, ktorý po pôrode spolu so svojou manželkou prežívali najdramatickejšie chvíle svojho života.
Komplikácie nastali až pred pôrodom
Obdobie tehotenstva prebehlo bez problémov, nič nenasvedčovalo tomu, čo sa udialo pred samotným pôrodom. „Keď pred pôrodom zapli hlasné monitorovanie Šimonkovho srdiečka, počuli sme neuveriteľne rýchly tlkot. S manželkou sme mali veľké obavy. Upozorňovali sme aj službukonajúci personál, že niečo zrejme nie je v poriadku. Všetci nám odpovedali, že je to v norme. Problém by vraj bol, ak by tĺklo pomaly,“ opisuje udalosti.
Po pôrode ešte nevedeli, ako kriticky na tom Šimonko je. „Narodil sa bez plaču a akýchkoľvek známok života. Povedali nám, že ho musia dať rozdýchať a všetko bude fajn,“ dodáva. Ale nebolo.
Dve hodiny po pôrode boli stále na sále a márne čakali, že im príde niekto oznámiť, čo sa s ich novonarodeným synom deje.
„Nevydržal som to a išiel som na intenzívku. Zaklopal som a pani doktorka, ktorá tam slúžila, mi povedala vetu, na ktorú nezabudnem do konca života. Nebudem vám klamať, nevyzerá to dobre,“ reprodukuje.
To, čo nasledovalo po tom, by Jozef neprial ani najhoršiemu nepriateľovi. Informácie, ktoré dostávali ich pripravovali na najhoršie.O závažnosti stavu svedčí aj fakt, že malého Šimonka pokrstili sestričky na oddelení, hneď v prvý večer po narodení. To sa zvykne robiť iba v prípadoch ohrozenia života. Nedávali mu veľké šance.
Novonarodenému Šimonkovi chýbal kyslík
Diagnóza- tažká až extrémna asfyxia s multiorgánovým zlyhaním a dodatočne aj Hipoxicko - ischemická encefalopatia a periventrikulárne leukomalácie v ľavej časti mozgu.
Lekárska správa znela hrôzostrašne. Všetko to bol dôsledok dlhodobej absencie kyslíka pred pôrodom a počas neho. „Ak sa človeku narodí postihnuté dieťa z genetických príčin, tak sa to dá časom prijať. Ale ak viem, že moje dieťa bolo zdravé a len ľahostajnosť lekárov spôsobila takéto problémy, tak sú tie emócie veľmi silné, nedá sa to ani opísať.“ Šimonko ležal niekoľko dní na novorodeneckej intenzívke v stave medzi kómou a soporom, neotváral očká, hýbal iba ľavou rukou. Kŕmili ho prostredníctvom sondy, dávali mu kyslík.
Lekári pochybili vo viacerých bodoch
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (UPZS) našiel pochybenie v piatich bodoch. Nesprávne aplikovanie prostalginu, nedostatočné zabezpečenie monitorovania pomocou CTG vyšetrenia, ktoré zaznamenáva ozvy srdca.
Tie, čo boli k dispozícii, neboli adekvátne vyhodnotené, ďalej nedostatočne vyhodnotené krvácanie a neaplikovanie cisárskeho rezu. Záver UPZS zistil porušenie zákona.
„Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nevykonal všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby, pretože nebolo zabezpečené adekvátne monitorovanie stavu matky a plodu. Z toho vyplýva, že zdravotná starostlivosť vám nebola pri zohľadnení súčasných poznatkov vedy poskytovaná správne,“ potvrdila správa, ktorú rodina dostala písomne.
Dôvod, prečo svoj prípad medializovali, vysvetlil Jozef nasledovne. „Myslím si, že čím viac sa bude o takýchto veciach písať a poukazovať na ne, tak tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa budú stávať menej. Tiež to má slúžiť aj ako ponaučenie. Ak majú budúci rodičia pred a počas pôrodu vážne podozrenie, že niečo nie je v poriadku, treba za tým ísť aj do extrémov a nenechať sa dať odradiť frázami, že je všetko v poriadku.“
Z nemocnice ich prepustili po viac ako dvoch týždňoch s veľmi ťažko predvídateľnou prognózou. Odvtedy štyrikrát denne cvičia Vojtovu metódu, ktorá je pre deti nepríjemná až bolestivá. Väčšinou pri nej plačú. Šimonkovi sa darí dobre a robí svojim rodičom obrovskú radosť. Robí všetko, čo všetky deti v jeho veku (štyri mesiace).
„Do dvoch rokov je veľmi ťažké určiť, či bude mať nejaké trvalé následky. Lekári sú v prognózach opatrní. Pre nás je neopísateľným zážitkom, že dýcha, vidí, papá, počuje a smeje sa. Tieto základné veci, ktoré iní vnímajú ako samozrejmosť, my vnímame ako veľký dar,“ uzatvára Jozef.
