ČERVENÍK. Keďže ale Turci prišli a uhorská kráľovská komora zakúpila od vlastníka Adama Forgáča pozemky na stavbu protitureckej pevnosti Leopoldov akurát tam, kde stáli domce, dedina musela vyššiemu záujmu ustúpiť. Nový Červeník, vtedy ešte Veresvar, presťahovali, dedinčania si postavili nové domy a sídlo sa postupne rozrastalo.
V roku 1661, štyri roky pred presunom, bývalo v dedine 103 rodín. Pri sťahovaní v roku 1665 sa udáva 47 rodín, v roku 1788 bývalo v obci spolu 716 obyvateľov. Cez tisícku ich bolo v roku 1920 a z počtu 1900 na konci sedemdesiatych rokov 20. storočia sa teraz ustálil na 1600.
Červeník sa k svojmu terajšiemu pomenovaniu dopracoval v roku 1948, v čase poslovenčovania názvov obcí. Údajne sa k tomu schyľovalo už aj dvadsať rokov predtým, keď od Okresného úradu Hlohovec dostali miestni na výber, či sa chcú volať Červená alebo Červené. Vtedy to však ustáli.
Červená farba sa objavuje v názve už po roku 1294 ako Červený hrad, potom to boli modifikácie Verešváru Vrswar, Weresswar, Weres Var Pagus, Verusvar a podobne. Úplne prvý známy názov je však Bin.
Dominantnou stavbou obce bol a zostáva kostol Obetovania Panny Márie z 18. storočia, k novodobým patrí kultúrny dom, škola a amfiteáter. Obyvateľstvo sa celý čas živilo poľnohospodárstvom, neskôr boli Verešvárania známi ako dobrí pestovatelia zeleniny.
