Pomôcť by mali monitorovacie zariadenie či čiastočné odkrytie dna.
TRNAVA. Nákladná úprava koryta Trnávky medzi mostmi na Mikovíniho a Tamaškovičovej ulici sa bude pravdepodobne prerábať. Investícia, ktorá presiahla sumu 1,3 milióna eur, sa ukázala ako problémová.
Zabetónované koryto i dno Trnávky blokuje podzemné vody, ktoré sa hromadia v pivničných priestoroch a šachtách domov a činžiakov vo Vajslovej doline.
Zvýšenú hladinu podzemných vôd registrujú okrem Tamaškovičovej aj ľudia z Vlárskej či Šípovej ulice. Problémy sa objavili krátko po začatí prác na novom koryte ešte v roku 2009.
Ľudia spísali petíciu za ich ukončenie, respektíve za vrátenie do pôvodného stavu. Márne. V súčasnosti, po dokončení diela, podzemná voda zo suterénov nezmizla. Naopak, objavila sa aj u ďalších.
Extrémne vysoké zrážky
Podľa Anny Kaducovej z petičného výboru sa týmto zásahom stratila prirodzená regulácia hladiny spodnej vody, ktorá sa nemôže dostať do potoka a odtiecť. Vodohospodári to odmietli a poukázali na extrémne daždivý rok 2010.
„Úhrn zrážok v tom období bol takmer dvojnásobný oproti normálu. Od marca 2010 až do jari 2011 trvala nadpriemerná zrážková činnosť. Problém mali na celom Slovensku, nielen v Trnave,“ vyjadrili sa vodohospodári z povodia Váhu.
Naopak, rok 2011 bol zasa extrémne suchý, hladinový režim sa postupne dostával do normálu. Podzemná voda v tejto lokalite však zo suterénov aj tak nezmizla.
Posudok potvrdil, že sa stala chyba
Nezávislý odborný posudok v hlavných bodoch potvrdil to, za čo bojovali miestni obyvatelia.
„Posudok vypracovaný za pomoci odborníkov zo Slovenskej technickej univerzity považuje stavebnú úpravu koryta Trnávky za nevhodnú. Vykonané práce neboli v súlade s pôvodným projektom.
Poukazuje aj na absentovanie potrebného hydrogeologického prieskumu podložia, ktoré sa pred začatím prác nezrealizovalo. Ďalej sa ignorovali aj geotechnické informácie z danej lokality,“ píše sa v posudku.
Podľa jeho záverov náprava stavu je možná iba opätovnou rekonštrukciou a osadením drenážnych výpustov na dostatočne dlhom úseku.
„Zmeny, ktoré navrhujeme v posudku, sa jednoducho musia urobiť, pretože sa reguláciou prerušili všetky prirodzené cesty, ktoré si za roky podzemné vody vytvorili,“ skonštatovala Mária Masarovičová zo Stavebnej fakulty STU.
„Keď postavím betónovú hrádzu a ešte aj dno zabetónujem, je úplne prirodzené, že podzemná voda v pivniciach stúpne. Keď tam budú drenáže, hneď to zareaguje a voda odtečie. To je fyzika a prírodné zákony,“ ozrejmila Masarovičová.
Problémy preukážu merania
Vodohospodári pristúpia k tomuto kroku vtedy, ak im to potvrdia merania. V najbližšom období sa totiž plánuje umiestnenie viacerých monitorovacích zariadení na tomto problémovom úseku.
Ich poznatky stopercentne preukážu, či za zvýšenú hladinu podzemných vôd môže zásah do koryta alebo hydrometeorologická situácia. Údaje z monitoringu by mali zbierať a vyhodnocovať po dobu jedného roka.
Kaducová tvrdí, že monitoring je síce potrebný, ale v danej situácii to ľuďom so zaplavenými suterénmi nijako nepomôže. Vodohospodári nepriamo naznačili, že sa pokúsia odkryť dno.
K tomu, kedy to bude či kto to zaplatí, sa bližšie nevyjadrovali. „Počkáme, ale v prípade, že sa nič nevyrieši, tak máme stretnutie petičného výboru a ja navrhujeme právnikom podať predbežné opatrenie havarijného stavu na povodie Váhu,“ dodala Kaducová.
A to už bude boj, kde nepôjde iba o úpravu toku, ale aj o prípadnú náhradu škôd, ktorú doteraz dotknutí obyvatelia nepožadovali.
