TRNAVA. Tradičný trnavský jarmok v septembri minulého roku zarobil mestu viac ako 33-tisíc eur, čo je však výrazne menej ako rok predtým. Nižší zisk zapríčinil bohatší kultúrny program, ktorý stál až 37-tisíc eur. Trnava program posilnila, pretože si pripomínala 800. výročie prvej písomnej zmienky o meste. Informuje o tom správa o vyúčtovaní jarmoku, ktorú budú v utorok schvaľovať poslanci mestského zastupiteľstva.
Na Tradičnom trnavskom jarmoku bolo vlani 375 komerčných predajcov a 185 remeselníkov s ľudovými výrobkami. Trnavská radnica musela počet predajcov z priestorových dôvodov obmedziť. Pokusy rozšíriť jarmok z Trojičného námestia, Hlavnej ulice, Paulínskej ulice a priľahlých uličiek do širšieho centra sa v minulosti neosvedčili. Predajcovia cigánskej pečienky a burčiaku na najlepších miestach neváhali zaplatiť za možnosť predávať rovnú tisícku eur, prevádzkovatelia kolotočov aj niekoľkonásobne viac.
Jarmok je ziskový každoročne vďaka príjmom za prenájom verejných plôch a stánkov, ktoré vyniesli vlani takmer 155-tisíc eur. Najväčším výdavkom bol kultúrny program, ďalej montáž a demontáž stánkov a čistenie jarmočiska aj s odvozom odpadu. V kultúrnom programe sa okrem miestnych umelcov vlani objavili aj Jana Kirschner, Laco Lučenič či Gladiátor.
Zisk z jarmoku poputuje do rezervného fondu, ktorý bude súčasťou záverečného účtu mesta Trnava za rok 2011. Jarmoky majú v Trnave stáročnú tradíciu, nikto si netrúfa povedať, koľko sa ich už v meste organizovalo. Po roku 1989 sa jarmok nekonal len raz.
