BRATISLAVA. Siedmi členovia Súdnej rady, ktorých si zvolili sudcovia, by ju mali opustiť. Igora Burgera, Jana Burika, Idu Hanzelovú, Jozefa Janíka, Juraja Sopoligu, Gabrielu Šimonovú a Máriu Usačevovú navrhla odvolať Sudcovská rada Krajského súdu v Trnave.
Jej členovia reagovali na zasadnutie Súdnej rady vo Svidníku zo začiatku novembra, kedy rada odmietla preložiť štyroch sudcov, víťazov výberových konaní, na krajský súd. Dôvodom bolo, že si chce počkať na nález Ústavného súdu k novele zákona o sudcoch a prísediacich, ktorú napadla skupina opozičných poslancov.
Sudcovia z Trnavy pripomenuli vo svojom uznesení, že Súdna rada môže konať iba na základe ústavy a v jej medziach.
Odmietnutie konať takýmto spôsobom, či už v podobe vymýšľania si neakceptovateľných dôvodov na rozhodnutie spôsobom nepredpokladaným ústavou a zákonom alebo v podobe ďalšieho predpokladaného odďaľovania vydania vecného rozhodnutia postupmi nemajúcimi oporu v platnom práve, je zjavným porušením ústavy.
Okrem toho takto podľa sudcovskej rady dochádza aj k šikanovaniu úspešných uchádzačov vo výberovom konaní, či dokonca k ich odradeniu od zaujímania sa o kariérny postup.
„Takéto počínanie väčšiny členov Súdnej rady je priamym odrazom či už vnímania nimi súdnictva ako feudálneho panstva svojho duchu, alebo neochoty sa takémuto nazeraniu vzoprieť,“ dodala sudcovská rada.
Hoci sudcovia volia ôsmich členov Súdnej rady, Sudcovská rada Krajského súdu v Trnave navrhuje odvolať len siedmich, pretože Jana Bajánková sa na hlasovaní vo Svidníku nezúčastnila. Vtedy za sporné uznesenie hlasovali celkovo desiati členovia rady.
Na to, aby sudcovia hlasovali o odvolaní siedmich nominantov zo Súdnej rady, museli by podobné uznesenie ako Sudcovská rada Krajského súdu v Trnave prijať ešte ďalšie dve rady.
Odvolanie člena Súdnej rady je platné, ak sa za jeho odvolanie vysloví nadpolovičná väčšina všetkých sudcov.
Sudca Krajského súdu v Košiciach Juraj Sopoliga rozhodnutie sudcovskej rady rešpektuje. V prípade, že budú splnené kritériá na odvolávanie členov Súdnej rady, bude Sopoliga rešpektovať aj rozhodnutie sudcovského zboru.
Dodal však, že postup sudcovskej rady nerešpektuje zákonnú úpravu, že sudca nemôže byť zvýhodňovaný alebo neznevýhodňovaný pre jeho názory a postoje aj ako člen Súdnej rady.
Sudcovská rada podľa neho navrhuje odvolanie nie za porušenie povinnosti, ale „za realizáciu práva daného členovi súdnej rady, keďže tento ústavný orgán má právo priamo aplikovať ústavu v oblasti zverenej pôsobnosti, ale neukladá mu povinnosť rozhodovať pozitívne o návrhu.“
Ak sudcovská rada hovorí odbornej diskvalifikácii členov Súdnej rady, Sopoliga hovorí, že „tento ich právny záver sa nezhoduje s jeho právnym názorom, ktorý nemusí byť správny, ale vychádza z toho, čo povedal Ústavný súd.“
Keď navrhol odročiť rozhodnutie o preložení sudcov na Krajský súd v Trnave, vychádzal z rozhodnutia Ústavného súdu z minulosti, ktoré presne konštatuje, aké má postavenie Súdna rada ako garant nezávislosti súdnictva k ostatným orgánom verejnej moci, že má byť protiváhou výkonnej a zákonodarnej moci v oblastiach, kde má legitimitu, teda aj v oblasti kreácie sudcovskej moci.
„Ak máme byť garantom, musíme urobiť všetky úkony, ktoré nám naše ústavné postavenie zabezpečuje,“ hovorí Sopoliga, podľa ktorého pri spore ústavných činiteľov o výklad novely zákona o sudcoch platnej od januára tohto roka musí rada počkať na definitívne rozhodnutie Ústavného súdu, kto má pravdu.
Odročením podľa neho rada nechcela konkrétnemu sudcovi poškodiť, „ale nesmieme pripustiť situáciu, že by toto rozhodnutie bolo prípadne protiústavné.“
Očakával by, že aj výkonná moc, rovnako ako Súdna rada, sa obráti na Ústavný súd, aby prihliadol na tieto skutočnosti a urýchlil konanie.
