Čech PAVEL HOFTYCH (44) je jedným z najnenápadnejších a najprirodzenejších trénerov vo futbalovej lige na Slovensku.
Po piatich rokoch Trnava v domácom derby zlomila Slovan. Ako sa vám zvyká na prvom mieste tabuľky?
„Vždy som bol adaptabilný typ. Vedúca priečka motivuje, ale aj varuje. Tabuľka je natesno, ľahko môžete padnúť o štyri miesta dolu.“
Doviedli ste niekedy vo vašej kariére mužstvo k titulu jesenného majstra?
„V druhej lige. Zo Zlína som dobrovoľne odišiel do Bohemiansu, s ktorým sme boli po jeseni prví a aj po sezóne sme postúpili z prvého miesta.“
V Trnave vám zatiaľ ide karta, čím to je?
„Veľmi si cením už pohárový postup cez Spartak Levski , aj to, že sme po deviatich rokoch vyhrali v Žiline. No a skalp Slovana je pre Trnavu mimoriadnym sviatkom. Cítiť zdravú futbalovú atmosféru.“
Slovan bol papierovo futbalovejší i vyspelejší. Ak ho ten relatívne slabší zdolá, hovorí sa o úspešnom recepte trénera. Súhlasíte?
„Lichotí to. Ale na druhej strane sme prehrali v Prešove, kde sa to garde obracia proti mne. Preto vidím ako kľúčové to, že v Trnave funguje spolupráca realizačného tímu s hráčmi. Vzájomne sa rešpektujeme, sme jedno teleso.“
Fanúšikov na Slovensku skôr dráždi, keď počúvajú, ako profesionálni futbalisti hovoria o hustom programe v medzinároných pohároch a v domácej súťaži. Vy ste s tým pri stavaní taktiky tiež rátali?
„Iste. Mužstvá na Slovensku ešte nemajú takú kapacitu, aby zvládli opakovane extrémnu záťaž.“
Prečo ?
„Žiaľ, ide o základy úrovne súťaže, nevyspelosť hráčov. Pocítili sme to aj na vlastnej koži, keď sme v pohári prešli cez Levski. Proti Slovanu sme sa mohli postaviť pred šestnástku a nerobiť nič iné len brániť, ale my sme sa súpera snažili agresívnym napádaním vysiliť. A hrali sme absolútne koncentrovane. Preto prišli góly.“
Tréner Slovana Vladimír Weiss po prehre v Trnave povedal, že novému kapitánovi Miroslavovi Karhanovi mali v meste postaviť sochu. Ako sa vám s Karhanom spolupracuje?
„Miro je futbalová persona, akú som dosiaľ netrénoval, i keď som robil s viacerými skúsenými hráčmi. Chápem, že Karhan k Trnave patrí oveľa viac než Hoftych. Preto nie je pre mňa len hráčom, ale aj spolupracovníkom, radcom. Rád s ním konzultujem všetko možné. Ako vníma kabína formu hráčov, bavíme sa o súperoch. Panuje medzi nami partnerský vzťah a dôvera.“
Okrem strelca dvoch gólov Koneho a dirigenta Karhana patril medzi hrdinov zápasu sedemnásťročný neznámy mladík Michal Habánek. Ako ste k nemu prišli?
„Rád sa pozriem do nižších súťaží, medzi dorastencov. A tvrdím, že ak sa hráč nepresadí do 19 rokov medzi seniormi, ťažko z neho bude top talent.“
Čím vás zaujal mladý Habánek?
„Aj drzými jasličkami. Bol som si ho pozrieť v doraste, vypýtal som si referencie od Milana Malatinského. Vyskúšali ho v béčku a potom mi dal vedome na tréningu jasle. No uznajte, sympatický chlapec.“
Z postu obrancu urobil pre Koneho druhý gól. Nezatočí sa mu hlava?
„Na to sme mysleli už predtým. Na ihrisku je obkolesený skúsenými hráčmi. Po zápase som mu položartom zakázal útočiť. Haby má talent, ale ešte nie potenciál, aby jazdil neustále hore dolu. To možno príde časom.“
Dvoma gólmi sa blysol Koro Kone z Pobrežia Slonoviny, ktorý má tiež iba 22 rokov.
„Koro má dar ako nik iný. Moment prekvapenia. Som rád, že sme trafili obdobie, keď mu stúpa forma. No pri počte cudzincov som radšej opatrný. Ak ich je viac ako päť, zvyčajne sa uzatvárajú do svojej skupiny, čím trpí homogénnosť hry.“
