Konzervatívne rozpočty, úsporné opatrenia a menej investičných akcií. Taká je realita v mestách trnavského regiónu. Nepriaznivý vývoj na svetových trhoch zasiahol aj do života v Trnave, Piešťanoch či Hlohovci.
TRNAVA. S väčším nedostatkom peňazí bojujú mestá a obce na Slovensku už od počiatku novodobej hospodárskej krízy v roku 2007. V posledných mesiacoch sa však situácia vyostrila a tlak neustáli ani najväčšie svetové burzy. Pred krachom stoja viaceré štáty Európskej únie ako Portugalsko, Írsko, Taliansko, Grécko či Španielsko.
Ak by zbankrotovali, dotklo by sa to najmä španielskych a talianskych bánk. „Sú najväčšími kupcami dlhopisov domovských krajín,“ povedal SME analytik Martin Prokop z Next Finance.
Vplyv by to mohlo mať aj na ich dcérske banky pôsobiace na Slovensku ako VÚB, UniCredit alebo ČSOB.
„Materské banky v prípade problémov môžu limitovaným spôsobom čerpať zdroje aj zo Slovenska, a tak obmedziť prístup likvidity našich bánk,“ povedal denníku analytik Ronald Ižip z Trim Broker. Situáciu na svetových trhoch a vývoj burzy preto sledujú aj samosprávy.
Do rizika ísť nemôžu
„Mesto Piešťany sleduje vývoj situácie na svetových burzách aj v bankovom sektore. Tak, ako sa ekonomická kríza prejavila na poklese príjmov samosprávy z daní fyzických osôb, tak sa môže prejaviť aj nepriaznivý vývoj na svetových trhoch dopadom na financie miest a obcí,“ povedala Drahomíra Moretová, vedúca kancelária primátora v Piešťanoch.
Samosprávy preto rátajú nie len s menšími príjmami, ale aj so zdražením úverových zdrojov či zmenšenou možnosťou investovania. Do rizika však podľa Moretovej v Piešťanoch nejdú.
„Mesto vykonáva bankové prevody štandardným spôsobom s dôrazom na dodržanie svojich záväzkov a lehôt splatnosti faktúr. Neštandardné bankové operácie mesto neuskutočňuje, pretože to nedovoľuje zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy,“ vysvetlila Moretová.
Peniaze rozdelili
Situácii v bankovom sektore venuje patričnú pozornosť aj mesto Hlohovec. Potvrdila to prednostka mestského úradu Eva Lukáčová, podľa ktorej má nepriaznivý vývoj hospodárstva vplyv aj na výšku dotácií smerujúcich zo štátneho rozpočtu do rozpočtov samospráv. „Pri znížení príjmovej časti rozpočtov nie sú obmedzované len investície, ale i bežné výdavky, čo sa môže prejaviť v obmedzovaní poskytovaných služieb.
Ide najmä o oblasti údržby majetku mesta, zelene, mestských komunikácií a osvetlenia, ale tiež v obmedzovaní výdavkov organizácií zriadených samosprávou,“ povedala Lukáčová. Podľa nej je samospráva opatrná a hotovosť rozdelili na účty viacerých bánk.
Panika je zbytočná
Hovorca Trnavy Pavol Tomašovič hovorí, že ekonomická kríza je len jedným z prejavov hlbšej celospoločenskej krízy.
Na úrovni samospráv treba podľa neho uplatňovať transparentné postupy pri nakladaní s peniazmi a zabrániť neúmernému zadlžovaniu budúcich generácií.
„Preto má mesto Trnava aj v tomto roku konzervatívny rozpočet, ktorý utlmil časť výdavkov na mzdy a investície, vzhľadom na krízou predpokladané nižšie príjmy,“ povedal Tomašovič.
Samospráva má podľa neho peniaze rozložené vo viacerých bankových inštitúciách a nad ich masovým presunom neuvažuje.
„Bolo by neuvážené a neodborné spúšťať dominový efekt presunom finančných prostriedkov z jednej banky do druhej. Situácia v bankách na Slovensku je pod dohľadom NBS so všetkým, čo s tým súvisí,“ povedal Tomašovič.
Podľa neho je dôležité, aby samosprávam, v mene riešenia krízy, neboli redukované finančné zdroje, prípadne aby presunuté kompetencie nezostali bez dostatočného finančného krytia.
