TRNAVA. Výstava v Trnave sa sústreďuje najmä na obdobie po druhej svetovej vojne do roku 1989. Vzhľadom na kontinuálnosť diania však vychádza z informácií z predvojnového a vojnového obdobia. Informovala o tom realizátorka výstavy Simona Jurčová.
"Výstave predchádzal niekoľkomesačný výskum založený na oslovení konkrétnych informátorov, pamätníkov. Zozbierali sme dostatočný fotografický a dokumentačný materiál, z ktorého sme vychádzali," uviedla s tým, že v regionálnom mesačníku Novinky z radnice uverejňovali na pokračovanie stručný priebeh výskumu.
Podľa ďalšej spoluorganizátorky výstavy Lucie Duchoňovej každé mesto malo a má hudobníkov, ktorí boli v konkrétnej dobe súčasťou jeho kultúry. "Aj tí trnavskí boli a sú známi medzi ľuďmi, no mnohí z nich prekročili svojou tvorbou hranice mesta," konštatovala.
Dodala, že kaviarenské kapely 40. a 50. rokov patrili k bežnému spoločenskému koloritu a dnes si už len málokto uvedomí, že mnohí hudobníci mali za sebou odborné štúdium na konzervatóriu. Hrali na viacerých hudobných nástrojoch, ktoré počas vystúpenia menili a mnohí z nich vedeli rozpisovať partitúry, aranžovať a komponovať.
"Beatová horúčka zastihla v 60. rokoch aj trnavskú mládež. Vzniklo veľa kapiel, no mnohé sa rozpadli skôr, ako sa stihli predstaviť verejnosti. Zopár z nich však dalo o sebe vedieť na koncertoch, pravidelných vystúpeniach a niektoré sa zúčastnili na regionálnych a celoslovenských súťažiach," vysvetlila Jurčová s tým, že okrem hudobníkov a kapiel realizátori výstavy sa zaoberajú aj priestormi, v ktorých sa v Trnave ponúkala hudobná produkcia, a inštitúciami, ktoré ju zabezpečovali.
Textová časť výstavy je doplnená bohatým fotografickým materiálom, hudobnými médiami a nosičmi zo zbierok Západoslovenského múzea v Trnave. Niektoré hudobné nástroje a technické predmety kurátori výstavy si zapožičali od súkromných majiteľov a zo Základnej školy umeleckej Mikuláša Schneidera Trnavského v Trnave.
