TRNAVA. Len nedávno pocítili aj obyvatelia Trnavy otrasy, ktorých epicentrum bolo v maďarskom meste Tatabánya. Zemetrasenie s magnitúdom 4,3 zasiahlo územie veľké niekoľko stoviek kilometrov. O pohyboch zeme a situácii v Trnavskom kraji sme sa preto porozprávali so seizmológom Slovenskej akadémie vied, doktorom Petrom Franekom.
Ako zemetrasenie vzniká? Čo sa vlastne so zemou vtedy deje?
- Zemská kôra spolu s najvrchnejšou časťou zemského plášťa tvoria mechanicky veľmi podobnú, rigidnú vrstvu, ktorú voláme litosféra. Jej hrúbka sa pohybu od 70 až do 200 kilometrov. Nepredstavuje však jednoliaty obal, ale je rozčlenená na mohutné bloky, takzvané litosferické dosky. Tie sú v neustálom vzájomnom pohybe, ktorý však v mieste vzájomného dotyku neprebieha plynule. V dôsledku trenia sú dosky v mieste vzájomného dotyku „zaseknuté“, mimo tohto miesta však pohyb ďalej prebieha.
To spôsobuje, že v mieste dotyku dochádza k zväčšovaniu deformácie a hromadeniu napätia, ktoré môže trvať stovky a niekedy aj viac ako tisíce rokov. Proces kumulácie pokračuje dovtedy, kým nedôjde k prekonaniu medze pevnosti materiálu. Vtedy pôvodne susedné častice horninových blokov náhle od seba odskočia. Vznikne trhlina, ktorá sa prakticky šíri všetkými smermi po ploche zlomu, až kým nedosiahne zemský povrch alebo miesta, ktoré nedokáže prekonať. Takto dôjde k vzniku zemetrasenia.
Ďalšie šírenie trhliny sa týmto zastaví. V dôsledku šírenia trhliny dochádza na zlome a jeho okolí k nevratným posunutiam a šíreniu kmitavého pohybu vo všetkých smeroch, teda vyžarovaniu seizmických vĺn.
Od ktorého roku a akým spôsobom sa sleduje seizmická aktivita na Slovensku a konkrétne v Trnavskom kraji?
- Na základe historických údajov vieme o zemetraseniach na území Slovenska, ktoré sa prejavili makroseizmickými účinkami, teda účinkami na ľudí, budovy, predmety a prírodu. Pre naše územie máme dokumentované zemetrasenia pre obdobie od roku 1034. Jedným zdrojom informácii o seizmickej aktivite sú teda makroseizmické pozorovania.
Ďalším zdrojom sú prístrojové merania pomocou seizmometrov. Obdobie, o ktorom môžeme hovoriť, že seizmická aktivita je na území dnešného Slovenska monitorovaná už aj prístrojovo, je od začiatku prevádzky prvej seizmickej stanice. Bola ňou seizmická stanica v Ógyalle, dnešné Hurbanovo, ktorá začala fungovať 1. januára 1902. Postupne boli budované ďalšie, poslednou významnou zmenou bolo v roku 2004 dokončenie modernizácie a rozšírenie národnej siete seizmických staníc, ktorá je schopná detegovať a lokalizovať zemetrasenie s epicentrom kdekoľvek na území Slovenska s lokálnym magnitúdom od 2,5.
Aké sú špecifiká seizmickej stanice v Smoleniciach? Aké veľké územie je touto stanicou sledované?
- Stanica v Smoleniciach patrí do lokálnej siete seizmometrov a monitoruje seizmickú aktivitu v okolí jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Pre zvýšenie citlivosti a zlepšenie lokalizačnej schopnosti je vhodné mať k dispozícií čo najviac staníc, existuje preto výmena údajov medzi rôznymi sieťami seizmických staníc. Naša národná sieť dvanástich staníc používa okrem iných aj údaje zo stanice umiestnenej v Smoleniciach.
Všetky stanice sú schopné zaregistrovať aj a zemetrasenia s magnitúdom menším ako 2,5, teda také, ktoré človek bežne nepocíti.
Čím je zemetrasenie menšie, oblasť, z ktorej ho stanica zaregistruje, je menšia. K lokalizácii, teda zisteniu miesta vzniku zemetrasenia, je však potrebné mať záznamy z niekoľkých staníc. Preto určité územie je monitorované nie jednou stanicou, ale sieťou staníc.
Ako si môžeme takú seizmickú stanicu predstaviť?
- Vo všeobecnosti seizmická stanica pozostáva zo seizmometra, ktorý registruje seizmické vlny. K seizmometru je pripojený zberný systém, počítač, ktorý čiastočne spracováva zaznamenané údaje a pripraví ich k odoslaniu do zberného centra. Údaje sú odosielané napríklad prostredníctvom internetu alebo satelitným spojením, závisí to od konkrétnej stanice. Údaje zo seizmických staníc sú sústreďované v zbernom centre, kde sú ďalej spracovávané a vyhodnocované.
Aké výstupy zo smolenickej stanice prichádzajú? Do akej miery je ňou sledované územie seizmicky aktívne?
- Údaje, ktoré poskytuje ktorákoľvek seizmická stanica, sú seizmogramy. Sú to časové záznamy kmitavého pohybu pôdy v mieste umiestnenia seizmometra. V prípade stanice v Smoleniciach sú to časové záznamy rýchlosti kmitania. Po modernizácii sa citlivosť našej národnej siete zvýšila a v porovnaní s obdobím pred modernizáciou registrujeme väčšie množstvo zemetrasení na našom území. Je to však v dôsledku väčšej citlivosti. K posúdeniu zvýšenej alebo zníženej seizmickej aktivity na Slovensku je obdobie od roku 2004 nedostatočné. Je potrebné mať údaje z dlhšieho obdobia.
Aké silné zemetrasenie už pocítia aj ľudia? Kedy sú v ohrození aj budovy?
- Treba si uvedomiť, že zemetrasenia na Zemi vznikajú neustále. Len odhadovaný ročný počet zemetrasení s magnitúdom od 2 do 3 je viac ako 300-tisíc. Zemetrasenie, ktoré je už človek schopný pocítiť, má magnitúdo 2,5 až 3. To, či spôsobí škody na budovách, však závisí od mnohých faktorov, a nie len od samotnej veľkosti zemetrasenia. Dôležitý je mechanizmus vzniku zemetrasenia, hĺbka a vzdialenosť od miesta pozorovania a lokálne geologické podmienky. Práve tie môžu veľmi výrazne zmeniť intenzitu a trvanie seizmických pohybov. Tiež je dôležitý charakter a kvalita postavených budov. Pre ilustráciu, napríklad zemetrasenie 20. mája 2003 vo Vihorlatských vrchoch na Východnom Slovensku, ktoré malo magnitúdo približne 4,3, spôsobilo v niektorých okolitých obciach škody na budovách ako popraskané steny a opadaná omietka.
Boli na Slovensku v minulosti zaznamenané veľké zemetrasenia, ktoré vážne zasiahli do životov ľudí?
- Áno, zemetrasenia spôsobili vážne materiálne škody a obete na životoch aj u nás. Medzi tie najsilnejšie patrí zemetrasenie z 5.júna 1443 na strednom Slovensku, zemetrasenie 28. júna 1763 pri Komárne alebo zemetrasenie 15.januára 1858 pri Žiline.
A konkrétne v Trnavskom kraji?
- Najsilnejšie zemetrasenie na území Slovenska v 20. storočí bolo práve na území Trnavského kraja, 9. januára 1906 pri Dobrej Vode. Spôsobilo vážne škody v samotnej obci, otrasená oblasť mala však viac ako 30-tisíc kilometrov štvorcových a zasahovala na územie dnešného Rakúska, Maďarska a Českej republiky. Toto zemetrasenie bolo zároveň prvým zemetrasením na území Slovenska, ktoré bolo zaznamenané aj seizmometricky.
