TRNAVA. Nevidiaci obyvatelia ani zahraniční turisti nenájdu na stránke krajskej Trnavy informácie, ktorým by dokázali porozumieť. Napriek tomu, že menšie mestá v kraji ako Senica či Holíč poskytujú svoju stránku v dvoch jazykových mutáciách, trnavský web zatiaľ nič také neponúka.
Podobne je na tom aj s tzv. blind friendly verziou, ktorá by umožnila nevidiacim nasnímať stránku čítačom obrazovky a vypočuť si jej hlasovú verziu. Na webe Trnavy sa momentálne nedajú vypnúť ani grafické prvky, čo napríklad stránka Piešťan umožňuje a stáva sa tak čitateľnou aj pre ľudí so silným zrakovým postihnutím, ktorí si musia písmená mnohonásobne zväčšiť.
Zmeny od jesene
Webhosting, starostlivosť o doménu, antivírovú ochranu, bezpečnosť, dostupnosť a funkčnosť aplikácie zabezpečuje TT-IT v rámci zmluvy s mestom. O dátovú a vizuálnu časť stránky sa stará mesto samo.
V rozpočte je na tento rok vyčlenených spolu viac ako 756 tisíc eur na bežné výdavky v oblasti informačného a komunikačného systému.
„Súčasná stránka bola hodnotená na základe monitoringu ministerstva financií a dosahuje plnenie kritérií štandardov pre informačné systémy verejnej správy na 70 percent. V porovnaní s celoslovenským priemerom to nebolo najhoršie hodnotenie,“ povedal hovorca mesta Pavol Tomašovič.
Napriek tomu si vraj mesto nedostatky uvedomuje a úplne nové riešenie webu by chcelo spustiť od októbra tohto roku.
Zastaraný systém
Jedným z väčších nedostatkov, ktoré radnica priznáva, je nedostupnosť obsahu pre nevidiacich a slabozrakých.
„Táto a ostatné úpravy však znamenajú taký zásah do kódu portálovej aplikácie, že za vhodnejšiu považujeme implementáciu úplne nového systému. Ten bude prispôsobený súčasným požiadavkám používateľov a zároveň bude spĺňať všetky kritériá obsiahnuté v štandardoch, vrátane blind friendly, “ vysvetlil Tomašovič.
Podľa Miroslava Drobného zo súťaže Zlatý erb, ktorá hodnotí kvalitu web stránok samospráv, je verzia pre nevidiacich otázkou slušnosti.
„Pri použití nových systémov nepredstavuje jej naprogramovanie žiadnu prácu navyše. Bezbariérový web má vysokú spoločenskú hodnotu,“ myslí si Drobný. Pri jeho tvorbe je vraj najlepšie poradiť sa s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska, ktorá ho dokáže aj priamo na nevidiacich otestovať.
Prichádzajú o turistov
Pre rozvoj turistického ruchu sú podľa Drobného jazykové mutácie stránky nevyhnutné. „Pri vyhľadávaní naskočí oficiálna stránka mesta ako jedna z prvých. Ak jej turista nerozumie, je to prvá prekážka, ktorá ho od návštevy odradí,“ hovorí Drobný.
Podľa generálneho riaditeľa Slovenskej agentúry cestovného ruchu Petra Belinského je ideálne mať webstránku vo svetových jazykoch - v angličtiny a v nemčine.
„Ak je cieľovou skupinou cestovného ruchu miest napríklad maďarský alebo poľský návštevník, mali by byť webstránky aj v príslušných jazykových verziách,“ hovorí Belinský a upozorňuje aj na kvalitu webov. Viaceré podľa neho neposkytujú dostatok inšpiratívnych informácií, ktoré by turistov pritiahli.
„Pozitívnym príkladom sú viaceré mestské webstránky, najmä väčších miest, kde je vytvorená sekcia „návštevník“ alebo „turista“ s užitočnými tipmi na turistické atrakcie, ubytovanie, reštaurácie či podujatia,“ povedal Belinský.
S anglickou verziou trnavskej stránky sa počíta rovnako od októbra, v spolupráci s pripravovaným portálom cestovného ruchu, ktorý je riešený vďaka úspešnému získaniu grantu.