TRNAVA. Plaváreň Zátvor či Mestská športová hala patria medzi športoviská, ktorých kapacita nie je využitá ani na polovicu. Vyplýva to z Informatívnej správy o využívaní športových areálov vo vlastníctve mesta za rok 2010.
Zo správy je badateľný aj pokles odtrénovaných hodín viacerých športových klubov. Ich predstavitelia svorne tvrdia, že bojujú najmä so zníženým záujmom zo strany detí a mladých ľudí. Ako sú na tom teda Trnavčania so športom?
Záujem o plaváreň je stabilne nízky
V posledných troch rokoch vložilo mesto Trnava do plavárne Zátvor, či už priamo alebo prostredníctvom Správy kultúrnych a športových zariadení (SKaŠZ), viac ako pol milióna eur. Ďalšie peniaze, viac ako 452-tisíc eur, investoval magistrát do bazéna formou nepriamej dotácie, ako rozdiel medzi prevádzkovými nákladmi a cenami za vstupné. Za minulý rok tvorili priame náklady mesta na plaváreň 14 percent všetkých vynaložených prostriedkov na športové areály.
Napriek tomu ju od roku 2008 nenavštívilo v priemere viac ako 14 ľudí za jednu prevádzkovú hodinu. Bazén je pritom schopný naraz prijať až štyridsať plavcov v štyroch dráhach.
„Celková využiteľnosť plavárne za minulý rok je 35,93 percenta, a to z celkovej kapacity plavárne. Je problematické vyčísliť, aká časť z toho pripadá výhradne pre verejnosť. Pre tento účel by bolo potrebné zrealizovať ďalšie výpočty,“ reagoval na otázku o využití plavárne verejnosťou riaditeľ SKaŠZ Miroslav Hrubý.
Plaváreň Zátvor totiž využívajú aj športové kluby, organizované skupiny niektorých organizácií a žiaci škôl na plavecký výcvik. Práve prísny rozvrh hodín je podľa oslovených Trnavčanov dôvodom, pre ktorý plaváreň nevyužívajú častejšie.
„Aby sme dokázali zachovať prijateľnú cenu vstupného, musela SKaŠZ pristúpiť k prenajatiu niektorých hodín spoločnostiam a skupinám, ktoré prinesú stabilný príjem. Prevádzka plavárne je finančne náročná a len vstupné ju nepokryje,“ povedal hovorca radnice Pavol Tomašovič.
V hale trénujú menej
Hoci je mestská športová hala svojim charakterom určená najmä na využívanie zo strany športových klubov, počet odtrénovaných hodín vlani klesol oproti roku 2009 takmer o tisícku.
Výrazne menej vo veľkej hale trénovali hádzanári, spolu 428 hodín (v roku 2009 652,5 hodiny, v roku 2008 856,5 hodiny). Dôvodom bola podľa správy nepriaznivá finančná situácia klubu HK 47 Trnava.
Kým veľká hala bola minulý rok využitá na 38,33 percenta, gymnastická telocvičňa len na 28,1 percenta a telocvičňa ZRTV na 16 percent.
Z vývoja situácie je zrejmé, že kým od roku 2008 využitie veľkej haly na športovú činnosť neustále klesá (z 1709,5 na 1373 hodín v roku 2010), postupne stúpa počet hodín, ktoré tu zaberajú kultúrne a spoločenské podujatia.
„Pravidelne sa tu uskutočňuje Maškarný ples pre deti, reprezentačný ples mesta Trnava, reprezentačné plesy ďalších inštitúcií (VÚC, Ples študentov), Veľtrh seniorov, Župný festival spevu a tanca a ďalšie spoločenské podujatia rôznych organizácií,“ píše sa v správe.
Podľa Hrubého využíva verejnosť halu iba sporadicky. „V prípade záujmu organizovaných skupín z radov verejnosti majú občania vytvorené podmienky na jej užívanie,“ povedal. Výška hodinového prenájmu veľkej haly je však pre neregistrovaných športovcov o desať eur vyššia ako pre registrované športové kluby.
Nedajú sa vyčísliť
Návštevnosť na viacerých športoviskách, ktoré sú k dispozícii verejnosti, sa vyčísliť nedá. Vstup je tu voľný a počty športovcov nikto nekontroluje. Tak je to napríklad na asfaltovom okruhu v Športovom areáli na Rybníku, ktorý má od mesta vo výpožičke atletický klub Slávia Trnava.
„Náš areál máme verejnosťou asi najvyužívanejší v meste. Kým rekreačných športovcov tu pribúda, záujem detí o činnosť v klube je slabší. Podobne je to však aj v iných kluboch, všetci cítia že detí ubudlo,“ povedal tajomník AŠK Slávia Vladimír Gubrický.
Obľube sa v Trnave tešia futbalové ihriská, na viac ako 90 percent je využitá aj kapacita zimného štadióna. Väčšinu však tvoria tréningy a zápasy hokejistov, na verejné korčuľovanie pripadá len 12 percent času.
„Aj keby sme vyčlenili viac hodín, neprišlo by viac ľudí. Len by boli rozdelení do väčšieho časového intervalu,“ myslí si správca štadióna i kúpaliska Kamenný mlyn Peter Pejkovič.
