Po príchode k „áčku“ ste dávali viac šancí mladým hráčom. Osvedčilo sa vám to?
- Zmeny si vynútili aj zranenia, nemal som za cieľ mužstvo kompletne prerobiť. Ak by neboli niektorí hráči zranení, určite by hrali. Pozitívum vidím v tom, že mladí dostali priestor a aspoň sme videli, kto na to má, kto môže v Trnave zostať a kto musí odísť.
Z rezervy ste vytiahli Jána Petráša, ktorý dostával z novicov vari najviac šancí. Splnil vaše očakávania?
- Z Petráša môže byť v budúcnosti dobrý futbalista. Do B-tímu sme ho brali s tým, že je perspektívny a potenciálne sa môže presadiť aj do ligy. Aj vzhľadom na spomínanú maródku dostal šancu a odviedol poctivú prácu. Naskytuje sa však otázka, koľko bude dostávať šancí teraz, ale pri tomto nejde len o neho.
Môžuaj ďalší zabojovať o miesto v zostave nového kouča Pavla Hoftycha?
- Sú tam hráči ako Ciprys, Gogolák, Sabo a ďalší... Stále tvrdím, že z večera do rána sa nikto futbalistom nestal. Chlapci potrebujú čas. Je pravda, že niektorí ho už mali dostatok, aby presvedčili. Príde nový tréner, ktorý si privedie aj nových hráčov, takže uvidíme, koľko šancí budú dostávať.
Rozprávali ste sa s vaším nástupcom?
- S trénerom Hoftychom sme sedeli chvíľu a hovorili sme aj o spolupráci A-tímu s rezervou. Obe mužstvá tvoria prakticky jeden tím, hráči môžu podľa výkonnosti rotovať. Toto sme si vyriešili a uvidíme, ako to bude fungovať v praxi. Aj v iných tímoch zaraďujú mladých hráčov a bolo by dobré, aby dostávali šancu aj v Spartaku.
Počas vášho pôsobenia ste často narážali na priveľký počet zranení hráčov, pre ktoré ste nemali toľko pochopenia, čo možno vyznelo ako nepriama kritika práce Dušana Radolského. Už ste stihli načrtnúť, že ste to mysleli inak...
- Nekritizoval som. Veľmi zle to niekto pochopil a rád by som to uviedol na pravú mieru. Nehodnotil som prípravu ani tréningový proces pána Radolského. Keď som prišiel do funkcie, povedal som hráčom, akým štýlom by som chcel hrať futbal. Po štyroch tréningoch prišli za mnou s tým, že sú unavení a že na podobné tipy tréningov neboli zvyknutí. Podotknem, že to neboli veľmi náročné jednotky, trvali niečo cez hodinu. Viedol som ich tak, aby bol tréning prispôsobovaný tomu, čo vyžadujem v zápase. Samozrejme, každý ma iné metódy. To beriem.
Prečo potom hráči nezvládali vaše tréningy a zranili sa v zápasoch?
- Chceli sme hrať futbal, aký sa v Trnave odjakživa preferuje. Futbal, na ktorý chodili ľudia, čiže agresívny s vysokým napádaním a na dvoch útočníkov. Doma aj vonku. Otázka smerovala na štyroch-piatich hráčov, či si myslia, že dokážu takýto futbal hrať 90 minút. Jednoznačne odpovedali, že nie. A čo sa týka zranení, to je pre mňa stále nezodpovedaná otázka. Ako je možné, že prišlo v posledných zápasoch u viacerých hráčov k svalovému zraneniu? Buď sú unavení z tréningu, alebo nemajú silu ani kondíciu.
Boli v nahustenom programe tréningy, ktoré hráči označili za únavné, na mieste?
- Keď som prišiel do funkcie, nebol priestor na to, aby sme dobiehali kondíciu a hľadali silu. Liga bola v plnom prúde, hral sa aj pohár. Na trénovanie bolo málo času a samozrejme, priestor sme hráčom dali aj na oddych a taktickú prípravu na zápasy. Z tréningu jednoducho unavení byť nemohli. Z čoho teda prišli tie zranenia, to by som aj ja rád vedel.
Napriek tomu, že to staviate do roviny rečníckej otázky, stále cítime, že pôvod príčin zranení a kolísavej výkonnosti vnímate ešte spred obdobia vášho príchodu k Atímu, keď mužstvo viedol Radolský.
- Všetko sa to otočilo voči mne, že som kritizoval tréningový proces pána Radolského. Ja si trénera Radolského vážim. Každý kouč má svoju predstavu. On hral systém, aký hral a na to zrejme hráči stačili, alebo to robili bez problémov. Tvrdím, že tu odviedol kus dobrej roboty, v tom ho určite nekritizujem. Ja som však chcel hrať iný systém. Každý to môže zhodnotiť sám, nikomu názor neberiem.
Pri prvom tíme Spartaka ste boli už viackrát. Tentoraz je z toho štvrtá priečka. Ste spokojný s dosiahnutým výsledkom?
- Spokojnosť prevláda, zo svojej pozície som spravil maximum. Vravel som to aj na poslednej tlačovke – každému sa môžem pozrieť do očí. Ak by sme boli kompletní, možno by sme sa pobili so Žilinou aj o tretie miesto. Pohárovú Európu sme vybojovali, v mojej perspektíve sa však vynára otázka, či to tímu neublíži. Bude to veľmi ťažké, príprava bude opäť rozbitá. Zažil som to s trénerom Peczem aj Bubenkom a nikdy to, bohužiaľ, nedopadlo dobre. Uvidíme, či to do tretice vyjde. Možno aspoň do Trnavy konečne príde atraktívnejší súper.
Vraciate sa opäť k rezerve. Nie je to pre trénera menšia demotivácia?
- Vždy som sa snažil svoju prácu odviesť stopercentne, či to bolo pri „áčku“ alebo v „béčku“. V rezerve pripravujeme hráčov pre ligu, preto ma baví aj táto práca a v Spartaku zostávam.
Niektorí fanúšikovia váš však už vnímajú ako trénerský inventár klubu, ktorý robí, čo je treba a zaskočí, kde treba. Nemrzí vás kritický postoj ľudí k vám?
- Mrzí. Ľudia sú aj takí, niektorí sa zachovali, ako som nečakal. Určite som nemohol za to, že trénera Radolského odvolali, napriek tomu som to do istej miery akoby odnášal. Majitelia klubu však vždy napĺňajú svoje predstavy. Osobne sa nemám za čo hanbiť, stále budem klubu fandiť, aby sa nám darilo v práci a hlavne – aby ľudia chodili na futbal v Trnave a tešili sa z neho.
Autor: CIB
