Historicky prvý ročník Noci kostolov v Trnave prilákal tisícky l návštevníkov. Na prehliadku krypty, veže, či kostnice v Bazilike sv. Mikuláša stáli ľudia v dlhých radoch. Ešte hodinu pred polnocou bol plný aj Kostol sv. Anny.
TRNAVA. Chrámy označené plagátmi, otvorené dvere a davy ľudí, ktorí sa postupne presúvali od kostola ku kostolu. Spolu s nimi žobráci a bezdomovci, ktorí kľačiac dotvárali večernú kulisu. Aj takto vyzeral prvý ročník Noci kostolov v Trnave.
Z programu sme si vybrali komentované prehliadky priestorov Baziliky sv. Mikuláša a prehliadku krypty a kostola trnavských Uršulínok. Viac sme si stihnúť netrúfli, hoci boli pripravené aj rôzne koncerty a prednášky.
Aj keď sme prišli s výrazným predstihom, na vstup do kostnice sme si v rade pred bazilikou počkali asi pätnásť minút. Až neskôr sme pochopili, že sme mali vlastne šťastie. S pribúdajúcim časom sa predlžovali aj rady, ten najdlhší smeroval na vežu „Hrubého“ kostola.
„Čakáme asi dvadsať minút. Pre mňa je to už dosť dlho,“ povedal Juraj, keď ho od vstupu do veže delilo ešte približne pätnásť metrov. Na Noc kostolov ho dotiahla dcéra Nikol. „Najviac sa teším do veže a do kostnice,“ povedala mladá Trnavčanka. Najväčším lákadlom pre jej otca bol zas Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa.
Otvorené kostoly pritiahli všetky vekové kategórie. Okrem rodín s deťmi bolo vidieť tínedžerov i dôchodcov. Prehliadku skrytých zákutí sa viacerí odhodlali absolvovať aj s barlami či paličkou.
Ľudí počítali na cukríky
Krátko pred ôsmou sme smerovali k hlavnému vchodu baziliky. Rad do krypty bol príliš dlhý na to, aby ju bolo možné vidieť skôr ako začne komentovaná prehliadka kostola.
Dobrovoľníčka Viera nám pred vchodom vtisla do ruky cukrík. „Pán arcibiskup nám dal za úlohu, aby sme pri prvom ročníku zistili, aký bol záujem. Sčítanie robíme pomocou cukríkov,“ vysvetlila. Za necelé dve hodiny ich len v tomto kostole rozdali 730. Konečné číslo vstupov do baziliky sa podľa údajov z oficiálnej internetovej stránky podujatia zastavilo na čísle štyritisíc.
„Sme veľmi radi, že to ľudí zaujalo a že stále prichádzajú noví,“ tešila sa Viera.
Počas prednášky, ktorú mala Daniela Zacharová z Krajského pamiatkového úradu v Trnave, sa bazilika úplne zaplnila. Návštevníci sa dozvedeli viac o histórii stavby, architektúre i výskumoch, ktoré tu prebiehali. Na plátne v hlavnej lodi premietali ďalší dobrovoľníci zábery z kamerových sond, ktoré skúmali podzemie kostola.
Tajomstvá Uršulínok
Spolu so silnou búrkou sme dorazili o desiatej večer do Kostola sv. Anny. Ten spravujú Uršulínky, ktoré v Trnave pôsobia od roku 1724. V podzemí je krypta, do ktorej sa stále pochováva. Na rozdiel od krypty v bazilike, do ktorej ukladali len pozostatky významných cirkevných hodnostárov, vraj Uršulínkam stačí, aby pôsobili v Trnave a vyslovili želanie spočinúť v priestoroch pod kostolom.
Po prehliadke krypty návštevníkov zaujímala výzdoba kostola i uctievanie Pražského Jezuliatka. Nás zaujímalo aj to, ako sa žije v kláštore a čo sestry celý deň robia. „Modlím sa a chodím do práce ako každý človek. V kláštore som už 15 rokov a páči sa mi tu,“ pootvorila nám okrem dverí kostola aj svoje súkromie sestra Školastika.
