TRNAVA. Tri varianty riešenia na umiestnenie skladu pevných upravených rádioaktívnych odpadov (RAO) má Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. (JAVYS). Chce ho začať stavať v roku 2013 za viac ako 26 miliónov eur. Prevádzka by mala byť spustená v roku 2015 s trvaním až do roku 2085.
Jednou z možností výstavby integrálneho skladu RAO je lokalita Jaslovských Bohuníc pri elektrárni, druhou sú Veľké Kostoľany pri Piešťanoch a treťou Kalná nad Hronom pri Leviciach v dosahu elektrárne Mochovce. V súčasnosti je zámer v štádiu posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Sklad by mal, ako deklaruje JAVYS, slúžiť na uskladnenie odpadov, pochádzajúcich z vyraďovania jadrových zariadení v lokalite do doby, kedy budú môcť byť prevezené na miesto trvalého uloženia. Ďalším účelom je možnosť sústreďovania týchto materiálov do jedného priestoru z dôvodov ochrany životného prostredia, ich centrálnej evidencie a kontroly.
Integrálny sklad je plánovaný ako samostatne stojaci objekt, sústava jednoloďových jednopodlažných hál. V jednom jeho module môže byť uskladnených najviac 660 kusov betónových kontajnerov o rozmere 1,7 x 1,7 x 1,7 m. Investor uvádza, že sklad samotným charakterom priamo nepredstavuje ďalšie riziko pre dotknuté obyvateľstvo a to ani z hľadiska znečistenia ovzdušia alebo vôd emisiami znečisťujúcich látok, či z hľadiska produkcie hluku alebo vibrácií.
JAVYS sa prikláňa k variantu Jaslovských Bohuníc, sklad má priamu súvislosť s vyraďovaním tamojších jadrových elektrární(JE). Upozorňuje, že ak by sklad nepostavili, vyraďovanie by bolo zastavené do času, kedy by bolo možné odpady z vyraďovania uložiť v hlbinnom úložisku.
Súčasná prax ukazuje, že aj pre ostatné druhy RAO by nemožnosť ich skladovania na časovo obmedzenú dobu mohla mať za následok celkové zníženie jadrovej bezpečnosti systému nakladania s RAO. Okrem toho v prípade Jaslovských Bohuniciach by nebol potrebný ďalší záber poľnohospodárskej pôdy.
V zdôvodnení na realizáciu projektu JAVYS uvádza, že pôvodné projekty elektrární s reaktorom typu VVER 440 nepočítali s tým, že vznikajúce RAO budú spracovávané a upravované počas prevádzky elektrárne. Jedinou činnosťou, ktorá mala byť v rámci zaobchádzania s RAO počas prevádzky elektrárne vykonávaná, bol ich zber, prípadne triedenie a skladovanie.
Koncom sedemdesiatych rokov bola v Československu prijatá koncepcia zneškodňovania RAO a v roku 1981 začal intenzívny program realizácie tejto koncepcie. Jeho hlavným poslaním bolo komplexné riešenie, spočívajúce v optimalizácii celého procesu zneškodňovania RAO. V zmysle schválenej Komplexnej stratégie nakladania s RAO v SR, je potrebné aj riešenie bezpečného skladovania upravených rádioaktívnych odpadov z vyraďovania JE A-1, ako aj ďalších jadrových zariadení.
Sklad vytvorí technické a technologické podmienky na bezpečné skladovanie RAO na 70 rokov, ktoré sú z rôznych dôvodov neuložiteľné v Republikovom úložisku RAO Mochovce. Špecifikované odpady z vyraďovania JE A-1 a JE V-1 či prípadne z vyraďovania ďalších JE v SR sú, v súlade so súčasnou stratégiou nakladania s rádioaktívnymi odpadmi v SR, potenciálne neuložiteľné v Republikovom úložisku RAO Mochovce a budú pravdepodobne uložené v hlbinnom úložisku.