TRNAVA. Násilné vzťahy žiakov v školách s úmyslom ublížiť. Moc a krutosť, prekonávanie samoty, zabíjanie nudy, zvedavosť.
Predchádzanie vlastnému týraniu, znevažovanie druhého, tvrdosť a bezcitnosť sú charakteristické znaky šikanovania, s ktorými sa stretávajú pri jeho riešení odborní zamestnanci Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP) v Trnave. Potvrdila nám to jeho riaditeľka Ivica Kuracinová.
„Šikanovanie je dnes viac ako v minulosti viditeľné a jeho prejavy sú drsnejšie. Stúpa počet jeho aktérov a ich veková hranica klesá,“ hovorí.
Jej slová potvrdzuje aj štúdia z roku 2005, podľa ktorej bolo svedkom šikanovania až 34,4 percenta žiakov základných škôl.
Podľa novších štúdií sa vek agresorov stále znižuje, už 11-roční školáci priznávajú vzájomné bitky i účasť na šikanovaní.
Školy problém priznávajú
Bitky, nadávky či vyhrážky musia riešiť aj riaditelia trnavských základných škôl. O problémoch prehovorili pod podmienkou anonymity, týkajú sa však takmer rovnako každej z deviatich mestských škôl.
„Veľké problémy sme s tým mali asi pred štyrmi rokmi,“ priznal jeden z riaditeľov. Iný potvrdil, že asi pred tromi rokmi sa šikanovanie žiakov dostalo aj pred súd.
„Vek detí sa naozaj znižuje. Čoraz sebavedomejší sú aj rodičia, morálka upadá, takmer 60 percent detí žije v neúplných rodinách,“ povedal.
V školách podľa neho chýba mužská autorita, väčšinu z učiteľských zborov tvoria dnes ženy. „Chlapci často hľadajú mužský vzor. Keď s nimi vie pedagóg pracovať, zdôveria sa mu a problémy sa dajú zachytiť v začiatkoch,“ povedal.
Riaditeľka inej školy potvrdila, že správanie dievčat sa v posledných rokoch rapídne zhoršilo. „Vyjadrujú sa vulgárne, osočujú a ohovárajú sa navzájom. Niekedy sú horšie ako chlapci,“ myslí si.
Agresívnych žiakov musia denne riešiť aj podľa zástupkyne riaditeľky na ďalšej škole. „Už to však nie sú len bitky, ale aj urážanie a šikanovanie cez sociálne siete, Facebook alebo Pokec. Internet do života veľmi zasiahol, novodobú šikanu riešime teraz veľmi často,“ povedala.
Problémoví rodičia
Kameňom úrazu, na ktorom sa zhodli riaditelia i odborníci, je však spolupráca s rodičmi. Ak tí nesúhlasia, dieťa sa nemôže podrobiť psychologickému vyšetreniu a učitelia mu nemajú ako pomôcť. Pritom práve z rodinného prostredia si dieťa najčastejšie prinesie agresívne vzorce správania.
„Je veľmi dôležité, ako funguje rodina. Ak je týraná matka alebo súrodenci a dieťa žije v násilí, ovplyvňuje to negatívne jeho správanie.
Dieťa v takejto rodine trpí, nie sú uspokojené jeho potreby, je niekde na okraji záujmu. V skupine rovesníkov potrebuje potom na seba upozorniť, čo sa môže diať práve s použitím prvkov agresívneho správania,“ hovorí Kuracinová.
Hoci v prípadoch šikanovania je vždy niekto riešený ako agresor a niekto ako obeť, pomoc potrebujú v konečnom dôsledku obaja.
„Pokladám za dôležité nielen riešenie prejavov a následkov šikanovania, ale najmä jeho príčin. Odhaliť príčinu znamená polovicu úspechu v prevencii agresívneho správania,“ povedala Kuracinová.
AGRESIVITA NIE JE ŠIKANOVANIE
Šikanovanie ako pojem je veľmi módne, ľudia si ho však často zamieňajú s agresivitou. Kým agresivita je niečo momentálne, šikanovanie je jasný úmysel dlhodobo alebo opakovane niekomu ubližovať. Pri šikanovaní musí byť aj jasná prevaha sily agresora nad jeho obeťou.
(LEN)
