TRNAVA. Zatiaľ čo pre niektorých vyznávačov zimných športov je ukončenie sezóny závislé od prevádzky vlekov (tento rok zatvárali lyžiarske strediská v priebehu apríla), iní sa lúčia so snehom až po „záverečnej“. Májovou „šlapačkou“ do tatranských žľabov.
Pepka, Krtko, Feďo, Dodo sú dlhoroční kamaráti, ktorí bordujú roky. Akciu v máji zorganizovali už po siedmykrát. „V piatok po práci sme sa naložili do auta a vyštartovali do Starého Smokovca,“ hovorí Pepka. Za veterného sobotného rána skupinka vyrazila na Zbojnícku chatu vo Veľkej Studenej doline. „Cestou na Hrebienok sme stretli veľa zvedavcov, ktorí sa nás ironicky pýtali, na čo sú nám dosky,“ hovorí Dodo. Bolo toho oveľa viac, čo si museli zobrať. „Hore hlásili zimu, zobral som si viac teplých vecí ako po minulé roky,“ dodáva Krtko. Spodky, teplé ponožky, čapica, šál, rukavice či hrubé nohavice sa počas akcie náramne hodili. Veď v sobotu poobede ukazoval teplomer na chate mínus päť stupňov Celzia. Do toho silný vietor a sneh. Moc toho chalani v ten deň nenajazdili.
V nedeľu nasypalo„Na ráno, 8. mája 2011 tak skoro nezabudnem. Potom ako som sa zobudil a vyšiel z chaty, zobral som lopatu a začal odhadzovať sneh,“ spomína Pepka. Dvadsať centimetrov čerstvého prašanu rozfúkaval čoraz silnejší vietor. Scenár začal pripomínať sobotnú skepsu. V takom počasí netreba riskovať. „Aj napriek meteorologickým varovaniam sme okolo desiatej vyrazili na Svišťov štít. Asi v polovici sme to však museli vzdať,“ skonštatoval Dodo. Vietor bol až príliš silný a zmrznutý sneh bodal do tváre.
8. máj 2011, Vysoké Tatry. V pozadí Slavkovský štít z Veľkej Studenej doliny.
Slnko vyšlo až poobede, čo hneď využili a konečne si bezpečne zjazdili sedlo Malá Závrať. „Bolo to také dobré, že keď sme zišli dole, dali sme si to ešte raz,“ hovorí Pepka.
Dve sedlá za jeden deňV pondelok ráno bolo už počasie podstatne „májovejšie“. Ráno sa zbalili a vydali sa k Priečnemu sedlu, ktoré prepája Veľkú a Malú Studenú dolinu. „Zjazd zo sedla znepríjemňoval tvrdý povrch, ale zišli sme to všetci bez problémov,“ spresnil Feďo. Krátky obedný relax na Téryho chate, kde sa chalani rozdelili. Pepka s Krtkom totiž pokračovali ďalej do Baranieho sedla a pustili sa do Veľkého zmrznutého žľabu, ktorí ich doviedol až ku chate pri Zelenom plese. „O tomto žľabe kolujú správy, že v šesťdesiatych rokoch v ňom trénovala slovenská lyžiarska reprezentácia. V auguste,“ tvrdí Pepka.
Z Chaty pri Zelenom plese sa obaja vydali po vlastných dole turistickým chodníkom k hlavnej ceste, kde ich už Feďo s Dodom čakali na aute. Okolo jedenástej večer unavení dorazili do Trnavy a ukončenie sezóny okomentovali iba stručne. „Toto veru nie je akcia pre každého.“
