V lete, v zime, za slnka či dažďa. Cyklisti v Trnave obmedzenia nepoznajú. Pre väčšinu z nich je bicykel každodenným spoločníkom od mladosti až do vysokého veku. Ako sa im jazdí po našom krajskom meste?
TRNAVA. Staršia elegantne oblečená pani, v jednej ruke pridržiava barlu, v druhej dáždnik. To všetko počas jazdy na bicykli. Takýto obraz nie je v Trnave vôbec ojedinelý.
Kompaktné mesto vystavané na rovine by mohlo byť rajom pre cyklistov. A hoci bicykel využívajú dennodenne stovky Trnavčanov, úplne spokojní nie sú. Obávajú sa najmä o svoju bezpečnosť v zhusťujúcej sa premávke, prekáža im nedostatok stojanov či veľké množstvo krádeží.
Bicykel - stály spoločník
Miriam Paštéková býva na sídlisku Linčianska. Každý deň prejde do práce a z práce päť kilometrov na bicykli. Pohyb po svojich či mestskou dopravou si už predstaviť ani nevie. „Na bicykli chodím aj na nákupy, do kostola, na návštevu k priateľom či na poštu a úrady. Trnava je cyklistické mesto,“ hovorí Miriam.
Cestu jej však sťažujú nedobudované cyklotrasy. „Na Linčianskej svoju trasu máme, potom musíme ísť po chodníkoch pre chodcov, cez centrum a na Družbe chodník zas pokračuje,“ hovorí sympatická pani. Na cestu medzi autá sa podľa vlastných slov ísť bojí, pri krajnici sú asfaltové vlny, kamienky i klince, ktoré dušu bicykla ľahko prepichnú.
„Musíme ísť viac po strede cesty a autá na nás potom trúbia. Radšej prejdem po chodníku, problémy s chodcami ani s políciou som zatiaľ nemala,“ hovorí Miriam, ktorá má za posledných niekoľko rokov už tretí bicykel. Ich krádeže sú v Trnave vraj bežnou realitou. „Jeden mi ukradli priamo pred františkánskym kostolom, druhý rovno v činžiaku v kočíkarni. Nájsť páchateľa je však takmer nemožné,“ povedala Miriam.
Zhodila ho dodávka
Nepríjemné skúsenosti so zlodejmi i bezohľadnými vodičmi má aj dôchodca Štefan. Na bicykli jazdí už viac ako 25 rokov, za ten čas vystriedal asi desiatku bicyklov. „Bicykel mi ukradnú skoro každé dva roky. Precviknú zámok a už ho niet,“ hovorí. Štefan pre choré nohy nevládze prejsť väčšie vzdialenosti, bicykel mu tak veľmi pomáha.
„Škoda, že nie sú lepšie vybudované trasy pre cyklistov. Takto si musím cestu načasovať, popoludní v dopravnej špičke sa jazdiť bojím,“ povedal dôchodca, ktorého už dvakrát zhodila z bicykla dodávka. „Vodič išiel rýchlo, zle odhadol vzdialenosť a buchol mi do riadidiel. Odletel som vedľa cesty a nepríjemne spadol,“ spomína Štefan.
Ohrození cyklisti
To, že cyklisti sú v premávke naozaj ohrození, potvrdzujú aj policajné štatistiky. „Minulý rok polícia v Trnavskom kraji zaevidovala 1865 dopravných nehôd, z nich 43 zavinili cyklisti,“ hovorí krajská policajná hovorkyňa Martina Kredatusová. Dopravní a poriadkoví policajti vykonávajú podľa nej špeciálne akcie zamerané aj na nemotorových účastníkov cestnej premávky, cyklistov a chodcov. „Počas nich kontrolujeme dodržiavanie zákazu viesť bicykel pod vplyvom alkoholu, osvetlenie cyklistov, používanie reflexných prvkov a ochranných prilieb,“ hovorí Kredatusová. Podľa nej má polícia rozpracovaných aj množstvo projektov, ktoré sa venujú bezpečnosti cyklistov.
Problémové pozemky
Dostať cyklistov z preťažených ciest na vyhradené chodníky je aj snahou mesta. Tá však podľa hovorcu Pavla Tomašoviča stroskotáva na vysokých cenách pozemkov.
„Pri budovaní cyklotrás sa často stretávame s pozemkami, ktoré patria viacerým majiteľom, niektorí majitelia sú neznámi, ale najväčším problémom sú ceny pozemkov. Niekedy len kúpa pár metrov štvorcových stojí viac ako vybudovanie samotného cyklochodníka,“ vysvetlil hovorca. Riešením by podľa neho bolo, keby sa mohli pozemky pod cyklotrasy vo verejnom záujme vyvlastniť. „Samozrejme, všetko by muselo byť ošetrené zákonom, ktorý by určil primeranú cenu,“ povedal Tomašovič.
