Mamičkám prekážajú obrubníky aj psie výkaly

TRNAVA. Cestu k detskému ihrisku v Promenáde, ako Trnavčania nazývajú Bernolákov sad, lemujú stromy a lavičky.

Väčšinu z nich však v stredu pred poludním obsadili bezdomovci. Niektorí pospávajú, starší pár sa delí o jednu cigaretu. Neďaleko od nich, na ihrisku Guliver, pobehujú chlapček a dievčatko.

Kamenná drť medzi drevenými domčekmi, hojdačkami a preliezačkami nie je práve najčistejšia. Deťom to však neprekáža, pod dozorom matiek skúšajú zdolať prekážkovú dráhu.

„Áno, myslím si, že Trnava je k rodinám s deťmi priateľská," odpovedá na našu otázku Saša, matka takmer trojročnej dcéry.

Detských ihrísk je podľa nej dostatok, mohlo by ich však byť aj viac. S malou sa chodievajú hrávať aj na nové ihriská za daňovým úradom a na Dolných baštách.

„Ihriská medzi bytovkami nevyužívame. Sú zastaralé a je tam málo hracích prvkov. Okrem toho tam chodievajú psičkári, ktorí po psoch málokedy upracú," hovorí mladá mamička.

Problémy robia vysoké obrubníky

Neporiadok po psoch prekáža aj Mirke, ktorá si spolu s mamou a šesťročnou dcérkou vychutnávala príjemné počasie na Družbe.

„Nie je to chyba zvieratiek, ale tých majiteľov. Bolo to nepríjemné najmä keď boli deti menšie a všetko chytali do rúk," hovorí.

Pre neporiadnych psičkárov už volala políciu mamička Zuzana. Hoci je jej 1,5 ročný synček ešte väčšinu času v kočíku, výkaly na detských ihriskách jej prekážajú.

AUTOR: (LEN)

„Neviem, prečo nie je to ihrisko oplotené (za daňovým úradom, pozn. red.). Vyriešilo by to všetky nepríjemnosti. Vraj to tu aj strážia, ale nikoho som ešte nevidela," hovorí. Pri pohybe v meste jej zas robia problémy nerovné chodníky.

„S bezbariérovosťou je to v Trnave horšie. Na niektorých križovatkách sú stále vysoké obrubníky, ktoré s kočíkom prekonám len s ťažkosťami. Keď bol syn menší, to natriasanie mu vôbec nerobilo dobre," posťažovala si Zuzana.

Do obchodov ich nepustia

Asi najväčšie ťažkosti spôsobuje trnavským mamičkám nakupovanie. Historické budovy na Hlavnej ulici nie sú bezbariérové, s kočíkom ich nechcú pustiť ani medzi úzke regály.

„Kočík musím nechávať vpredu, a to sa ja bojím. Radšej do obchodu potom nejdem," hovorí Zuzana.

Podobnú skúsenosť má aj Saša. „Možnosť ísť do obchodov je malá. S kočíkom nás nechceli pustiť ani do niektorých kaviarní, pretože tam bolo málo miesta," hovorí.

Pridáva sa aj Miroslava, mama dvoch synov. Kým starší, trojročný, behá bez problémov po vlastných, polročného Matúška musí voziť v kočíku.

„Keď nejdem s manželom, mám problém na pešej zóne nakupovať. Brzdia ma schody, s kočíkom je tu ťažký pohyb," povedala.

Obchodné centrá sú vybavené lepšie

Výnimku pri nakupovaní tvoria obchodné centrá. Väčšie sú v Trnave asi tri, podľa skúseností matiek s kočíkmi problémy nerobia. Ich súčasťou už bývajú aj toalety s prebaľovacími pultmi a detské kútiky.

Tie však nami oslovené matky príliš nevyužívajú. Prekáža im vraj zápach z cigariet, ktorý sa v otvorenom priestore šíri z kaviarní.

Problémom je vraj aj nedostatočná hygiena, deti sa z hry vo farebných guličkách už vrátili s nepríjemnými vírusmi. „Nikdy som nevyužila ani prebaľovací pult. Malú som si chcela prebaliť doma, v čistom. Keď sú deti menšie, mamičky sa o ne viac boja," povedala s úsmevom Saša.

Vychádzky medzi prebaľovaním a dojčením si plánujú aj ďalšie matky. Priestory vyhradené na tieto činnosti im preto príliš nechýbajú.

Privítali by však viac kaviarní či reštaurácií, ktoré by do svojich jedálnych lístkov zaradili detské menu či pridali pár hračiek a maľovaniek na zabavenie tých najmenších.

Pokračovať budeme v tejto téme poobede.