SMOLENICE. Zaujímavé turistické miesto v Malých Karpatoch nad obcou Smolenice môžu vyhľadať tí, ktorí sa boja injekčnej striekačky. Jaskyňa otvorila od apríla svoju novú sezónu po celkovej revízii a jej správca Peter Zvonár očakáva, že by ju mohlo navštíviť najmenej 30-tisíc návštevníkov. "Bol by to rovnaký počet ako vlani, pred krízou však bývalo bežné, že návštevnosť neklesla pod 40 tisíc," povedal.
Driny sú jediná sprístupnená jaskyňa na západnom Slovensku, jej dĺžka je 680 metrov, verejnosti je prístupných ale len 450 metrov. V porovnaní s ostatnými známymi jaskyňami s mohutnými podzemnými priestormi, táto predstavuje sústavu užších puklinových chodieb, avšak s čarokrásnou kvapľovou výzdobou.
"Návštevnosť vlani ovplyvnilo aj nepriaznivé počasie, mali sme výpadky, keď vietor vyvrátil stĺpy s rozvodmi elektriny a popadali tu stromy," uviedol Zvonár. "Okrem pondelkov budeme až do jesene otvorení každý deň. Hodiny vstupov sú zverejnené na tabuli už na parkovisku rekreačného strediska Jahodník, odkiaľ je prístupová cesta," povedal správca. Od parkoviska je vchod do národnej prírodnej pamiatky vzdialený asi 1 km lesnou cestou, záver chodníka je pomerne strmý so 100 schodmi.
Interiér jaskyne tvoria chodby s príznačnými názvami ako Chodba spolupracovníkov, Beňovského chodba, Sieň Slovenskej speleologickej spoločnosti. "Podzemné priestory dekoruje bohatá sintrová výplň. Zastúpené sú vodopády, náteky, pagodovité stalagmity a rôzne formy stalaktitov. Vyskytujú sa aj sintrové jazierka, ktoré sú doplňované presakujúcou zrážkovou vodou," informoval správca.
Peter Zvonár ako speleológ verí, že Driny nepovedali svoje posledné slovo. Nateraz známe priestory sa podľa jeho vyjadrenia nachádzajú asi v jednej tretine kopca, za nimi by mali byť asi ďalšie. Pripustil, že po čase by sa mohli so skupinou ďalších dobrovoľníkov pustiť do bádania neprebádaného. " Najmä bohatá výzdoba je pre návštevníkov zaujímavá, snáď sa ešte niečo objaví," dodal.
Záhadnú dieru na Drinkovom vrchu poznali miestni už v 19. storočí. No jej oficiálnymi objaviteľmi sa až v roku 1929 stali Ján Banič a Imrich Vajsábel za pomoci svetového vynálezcu padáka, miestneho rodáka Štefana Baniča. Jej prvých 175 metrov sprístupnili už v roku 1935. Po pôvodnom provizórnom elektrickom osvetlení bola jaskyňa Driny v roku 1943 napojená na verejnú elektrickú sieť.
