TRNAVA. Trnava sa pripája k vyhláseniu prezídia Únie miest Slovenska, ktorým reaguje na analýzu alternatív privatizácie teplárenských spoločností, ktorú vypracoval Fond národného majetku (FNM).
V stanovisku, ktoré poskytla trnavská radnica sa uvádza, že v roku 1991 sa všetky slovenské mestá v súlade so Zákonom o majetku obcí stali vlastníkmi distribučnej teplárenskej siete a s výnimkou jedenástich miest aj vlastníkmi a prevádzkovateľmi teplární na svojom území.
"Únia miest Slovenska neustále presadzovala požiadavku 100-percentného, respektíve väčšinového podielu majetku teplární aj pre zostávajúce mestá," píše sa vo vyhlásení. Opierala sa v tom období aj o zhodný názor s Ministerstvom hospodárstva, že teplárenstvo nie je strategický majetok, ale ide o podnikanie miestneho významu, ktoré má stimuly na úspešný rozvoj najmä vtedy, keď je majetkovo prepojené s mestom. Proces, v ktorom sa postupne stalo vlastníkmi teplární ďalších päť miest, bol však vzhľadom na demisiu vlády Mikuláša Dzurindu v roku 2006 prerušený.
"Odštátnenie ostávajúcich šiestich teplárenských zariadení sa stalo súčasťou programového vyhlásenia súčasnej vlády," upozorňuje Únia miest Slovenska. Analýza FNM však prekvapujúco konštatuje, že najspravodlivejším riešením vo vzťahu k ostatným mestám bude ich 100-percentná privatizácia, vzhľadom na to, že teplárne boli vybudované pred rokom 1989 za štátne peniaze. Nezohľadňuje pritom fakt, že to isté sa týka aj teplární, ktoré už boli prevedené do vlastníctva miest do roku 2006.
Únia miest protestuje proti tomuto postupu FNM a zdôrazňuje, že za týchto okolností sa mestá nebudú môcť zapojiť ani do iniciatívy EK a európskych miest Dohovoru primátorov s cieľom realizovať program 20-percentnej úspory energie, využitia 20-tich percent obnoviteľných zdrojov a dosiahnutia 20-percentného zníženia emisií CO2 na území mesta.
