TRNAVA. Projekt obnovy verejných priestorov Hlavnej ulice predstavilo mesto verejnosti ešte v roku 2007. Vízia architektov hovorila o investícii 3,3 milióna eur, okolo rekonštrukcie však zostalo ticho.
Trnavčania o podobe pešej zóny niekoľkokrát hlasovali v ankete, pribudnúť mali ostrovčeky zelene s lavičkami, fontánkami a sochami.
Mesto plánovalo vymeniť dlažbu, pridať stojany na bicykle a novú pešiu zónu potiahnuť od kostola Sv. Heleny až po cukrovar.
Nič z toho sa uskutočniť nepodarilo a s najväčšou pravdepodobnosťou sa ani tak skoro nepodarí. Vo svojom rozpočte mesto potrebné peniaze nemá, výzva od ministerstva stále neprichádza a peniaze z únie sú už takmer minuté.
„Ministerstvo pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja, ako riadiaci orgán regionálneho operačného programu v tomto roku nevyhlásilo výzvy pre dané zámery.
Podľa aktuálneho stavu čerpania je 80 percent finančných prostriedkov zazmluvnených. Pravdepodobnosť nových výziev je teda nízka," povedala Viera Vančová, vedúca úseku projektového manažmentu mestského úradu.
Bez peňazí z únie Kamenáč nevynovia
Podobne ako námestie je na tom aj revitalizácia rekreačnej oblasti Kamenný mlyn. Plánovaná investícia takmer dva milióny eur je pre rozpočet Trnavy priveľké sústo, naviazaná je vyslovene na dotáciu.
Stavebné povolenie prvej etapy úprav síce nedávno predĺžili o ďalšie dva roky, šanca získať peniaze sa však postupom času znižuje.
Trnavčania sa na nové infocentrum, sociálne zariadenia, ihriská či amfiteáter tak skoro tešiť zrejme nemusia.
Dôchodcovia čakajú už šesť rokov
Na vypísanie tých správnych výziev čakajú aj projekty rekonštrukcie a modernizácie troch základných škôl (K. Mahra, Námestie SUT a A. Kubinu) a zariadenia pre seniorov.
Projekt pre domov dôchodcov na ulici Terézie Vansovej sa pritom začal pripravovať už v roku 2005.
„V prípade nezískania predpokladaných grantových prostriedkov na uvedené projekty vedenie mesta prehodnotí realizáciu týchto zámerov, vyberie prioritné a tie bude riešiť z vlastných zdrojov. Pravdepodobne však v dlhšom časovom horizonte vzhľadom na ich finančnú náročnosť," povedala Vančová.
Podľa nej Trnava peniaze na pešiu zónu a Kamenný mlyn nezískala preto, že krajské mestá neboli ani v jednej výzve opatrenia regenerácie sídiel oprávneným žiadateľom.
„Výzvy na krajské mestá mali byť špecifické a podmienené spracovaním stratégií integrovaného rozvoja územia. To sa však tak zdĺhavo pripravovalo zo strany riadiacich orgánov, až sa predpokladané zdroje minuli, respektíve alokovali na iné aktivity," vysvetlila vedúca projektových manažérov.
