TRNAVA. Fakultná nemocnica v Trnave je najväčším poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v kraji. Viac ako šesťsto lôžok a 20 tisíc pacientov ročne. Lekársky dohľad, dostatok liekov či normálny chod nemocnice sú podľa jej riaditeľa Gabriela Paveleka prvoradé. Vonkajší vzhľad budov je až na poslednom mieste.
Situáciu s obkladom pravidelne monitoujú
Výstavbu gynekologického pavilónu spustili ešte v roku 1975, zhotoviteľom bol vtedajší štátny podnik Pozemné stavby. Do užívania ho pre časový sklz odovzdali až v druhej polovici osemdesiatych rokov.
„Obklad na tomto pavilóne je veľmi nešťastné konštrukčné riešenie,“ konštatuje Martin Neštický, hovorca nemocnice. Problémy sa pravidelne objavujú po zime. Voda zatečie za fasádu, zamrzne a maltový poter, na ktorom obklad drží, popraská.
„Vždy na jar a v jeseni si objednávame výškových pracovníkov, ktorí nestabilné obkladačky obúchajú a dané miesto zafixujú proti ďalšiemu opadávaniu,“ vysvetľuje Neštický.
Chýbajúci obklad však ničím nenahradia, čo nepôsobí práve bezpečne a esteticky. Opadávajúce obkladačky (rozmer 5x15 centimetrov) na gynekologickom pavilóne nepredstavujú podľa Paveleka pre pacientov, personál či návštevníkov žiadne nebezpečenstvo.
„Situáciu pravidelne monitorujeme počas celého roka,“ tvrdí. Kompletnú výmenu fasády brzdí nedostatok peňazí. Zadlženosť nemocnice presiahla koncom tohto februára čiastku 1,2 milióna eur.
Okrem obkladu majú problémy aj s grafitmi
Poliklinika, ktorá prešla v roku 2003 za symbolickú korunu pod správu mesta, zápasí s podobnými problémami. Jej obklad je z rovnakého konštrukčného materiálu ako nemocničný pavilón. Stavali ich totiž v rovnakom čase.
„Uvoľnený obklad po zime obúchame a namiesto neho natiahneme poter malty, ktorý namaľujeme približne rovnakým odtieňom, ako sú obkladačky,“ hovorí Juraj Tomášik, riaditeľ Strediska sociálnych služieb mesta Trnava, ktoré dohliada na údržbu tohto zdravotného strediska.
Budovu polikliniky zasa trápia grafity. FOTO: (PB)
Ani v mestskom rozpočte nie je dostatok peňazí na komplexnú úpravy vzhľadu polikliniky. Ak by aj boli, sú tu podľa Tomášika oveľa závažnejšie problémy, ktoré je potrebné riešiť.
„Zateplenie budovy či výmena okien sú v súčasnosti oveľa dôležitejšie. Ušetrené výdavky za energie by sme mohli použiť aj na opravu fasády,“ dodáva.
Mesto pred dvoma rokmi neuspelo o grant ministerstva zdravotníctva na výmenu okien. Odvtedy vraj žiadny podobný projekt pre polikliniky ministerstvo nevypísalo. Na opravy má Tomášik tento rok k dispozícii 26 tisíc eur.
„Rozpočet je oproti minulým rokom oveľa nižší, čo spôsobí, že budeme riešiť iba nevyhnutné havarijné stavy,“ uzatvára Tomášik.
Poliklinika má v porovnaní s gynekologickým pavilónom s obkladom ešte jeden problém. Vzhľadom k tomu, že sa nachádza na sídlisku, steny „zdobia“ grafity, ktoré musia každý rok umývať.
