Na Slovensku chýbajú vysokoškolsky vzdelaní rozvojoví a humanitárni pracovníci. Prvých absolventov pravdepodobne pripraví Trnavská univerzita. Nová katedra tu funguje od 1. januára.
TRNAVA. Jedným z najväčších problémom rozvojových projektov na Slovensku je nedostatok ľudí s potrebnými schopnosťami. „Pre humanitárnych a rozvojových pracovníkov na Slovensku stále neexistuje systematická príprava,“ vysvetľuje Lenka Fabianová z novovzniknutej Katedry rozvojových štúdií a tropického zdravotníctva (KRŠTZ), ktorá od 1.januára funguje na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce na Trnavskej univerzite.
Chýba aj takto zameraný vysokoškolský odbor, ktorý je podľa Ivany Raslavskej z Nadácie Pontis v ostatných európskych krajinách bežným štandardom a „teší sa významnému záujmu zo strany študentov.“
Prvou lastovičkou v tomto smere by mohol byť študijný program Rozvojové štúdiá, ktorý KRŠTZ plánuje spustiť do dvoch rokov.
Nároky sú vysoké
Vysokoškolské vzdelanie v oblasti humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce je podľa Raslavskej nevyhnutnosťou, krátkodobé kurzy a školenia nepostačujú. „Treba si v tejto súvislosti uvedomiť riziká a dopady nesprávnej tvorby politiky, nesprávneho strategického plánovania a neprofesionálnej implementácie humanitárnych a rozvojových projektov.
Nehovorím len o neefektívnom využití financií, ale aj o tom, že odstraňovanie škôd v rozvojových štátoch by pre donorov mohlo byť neskôr nákladnejšie a problematickejšie ako žiadna intervencia,“ vysvetľuje.
Nároky na rozvojových a humanitárnych pracovníkov sú vysoké. Podľa slov Fabianovej, ktorá ma niekoľkoročné skúsenosti s terénnou prácou aj koordináciou projektov, by mali byť odborníkmi na oblasť, v ktorej idú pôsobiť, jazykovo zdatní, kultúrne citliví a tiež flexibilní, aby sa dokázali prispôsobiť náročným podmienkam v teréne.
Raslavská dopĺňa, že by mali ovládať ekonomické, politické, sociálne, kultúrne aj environmentálne špecifiká v rozvojových krajinách a prepojenia medzi nimi: „To sú vedomosti, ktoré im dokáže poskytnúť jedine špecializované štúdium na vysokej škole.“
Pomôžu aj Rakúšania
Tvorba študijného programu je možná aj vďaka projektu „Budovanie kapacít na Slovensku v oblasti rozvojovej pomoci“, ktorý sa podarilo v rámci fakulty získať cez program celoživotného vzdelávania – Leonardo da Vinci – Transfer inovácií. „Do dvoch rokov by mal byť pilotný študijný program hotový, potom by sme sa chceli uchádzať o akreditáciu na ministerstve,“ informuje Fabianová.
Fakulta v rámci tvorby študijného programu pozvala do diskusie ministerstvo školstva a zahraničných vecí, ako aj neziskové ogranizácie, pôsobiace v tomto sektore.
„Kurikulá nám pomôžu vypracovať dve organizácie z Rakúska a Holandska, ktoré majú v tomto smere dlhodobé skúsenosti,“ hovorí Fabianová. Šesť pracovníkov KRŠTZ, na čele s vedúcou katedry profesorkou Adrianou Ondrušovou, sa už niekoľko rokov teoreticky aj prakticky upriamuje na rozvojové témy. „Vyučujeme aj predmety ako základy humanitárnej a rozvojovej pomoci, výchova k tolerancii, či tropické zdravotníctvo.“
Spätná väzba neziskoviek
Keďže fakulta je zameraná na oblasť sociálnej práce a zdravotníctva, pravdepodobne aj v rámci Rozvojových štúdií bude prevládať táto orientácia. „Snažíme sa však získať spätnú väzbu od neziskových organizácií, aký profil absolventa by bol najžiadanejší,“ hovorí Fabianová.
Raslavská dopĺňa, že zámerom takéhoto programu by malo byť pripraviť študenta teoreticky a aj prakticky: Samozrejmosťou by mali byť predmety orientované na historický vývoj a trendy v humanitárnej pomoci, medzinárodné štandardy, medzinárodné rozvojové a humanitárne organizácie. Po praktickej stránke by mala byť zameraný na logistiku, interkultúrnu a jazykovú prípravu.
