Ochranná mreža zmizla, v jej blízkosti sa kopí odpad. Mesto ju zo svojho rozpočtu opraviť nemôže, pamiatkari sa rozhodli postarať aspoň o barokovú sochu. Kaplnka na Suchovskej ceste je možno najschátralejšou malou sakrálnou stavbou v Trnave, no v kraji všakmožno nájsť desiatky podobných.
TRNAVA. Sú kaplnky, na ktorých denne horí sviečka, hoci sa nachádzajú aj ďalej od mesta. Iné, často v blízkosti ľudských sídiel, chátrajú. „Závisí to od toho, či cirkevná tradícia, ktorá sa ku kaplnke viaže, zostáva živá, či k nej ľudia nestratili väzby,“ vysvetľuje Daniela Zacharová z Krajského pamiatkového úradu v Trnave (KPÚ). Kaplnka na Suchovskej ceste je ten druhý prípad.
Neznámy majiteľ
Pozemok, na ktorom stojí, vlastní mesto, k majiteľovi kaplnky sa však radnici podľa slov jej hovorcu Pavla Tomašoviča ani po viacerých pokusoch nepodarilo dopátrať. „Kaplnky v minulosti ľudia často stavali z vďačnosti len tak na roliach a prakticky nikdy neboli majetkovo vysporiadané. Pokiaľ však aj do nástupu komunizmu mali vlastníka, po roku 1989 sa k nim často nikto nehlási,“ objasňuje Tomašovič.
Aj v prípade známeho vlastníka by však mesto nemalo páku, ako ho k obnove donútiť. „Keďže nejde o majetok mesta, zákon nám nepovoľuje vyhradiť na jeho obnovu prostriedky z mestského rozpočtu - s výnimkou prípadu, že by mala narušenú statiku.“
Tomašovič dodáva, že radnica napriek tomu dlhšiu dobu uvažuje o tom, že by kaplnku aspoň namaľovala a na pozemku osadila ochrannú mrežu. Pôvodná baroková bola už dávnejšie odcudzená.
O prostriedky z mestského rozpočtu na obnovu kaplnky vo forme dotácií by sa však mohli uchádzať prípadní nadšenci.
Bezhlavá socha
„Kaplnku na Suchovskej podľa dostupných údajov postavil v roku 1780 farár Ioannes Schwartzer,“ informuje Zacharová.Pravdepodobne bola zasvätená Jánovi Nepomuckému, o čom svedčí bezhlavá baroková plastika, ktorá ešte donedávna ležala v interiéri. Keďže ide o pomerne vzácnu sochu, ktorá by sa mohla ľahko stať obeťou zlodejov, pamiatkari sa ju minulý týždeň rozhodli presunúť do svojho depozitára.
„V prípade dostatočného zabezpečenia vstupu do kaplnky by sa socha mohla vrátiť naspäť,“ konštatuje Peter Grznár z KPÚ.
Pochybnosti o tom, či bola kaplnka pôvodne zasvätená Jánovi Nepomuckému, podnecuje jej netypické umiestnenie. „Kaplnky zasvätené tomuto svätcovi sa prakticky bez výnimky stavali pri vodných tokoch,“ hovorí Zacharová.
Smeti pri kaplnke
Druhým problémom je skládka v tesnej blízkosti kaplnky. „Nedokážem pochopiť, ako môže niekto bez ostychu vyhodiť smeti na takomto mieste,“ posťažoval sa starší pán, bývajúci neďaleko.
Tomašovič objasnil, že odpad v blízkosti kaplnky pochádza z dvoch zdrojov. „Vlastník susedného pozemku si tu spravil akýsi medzisklad pre stavebný odpad. Už niekoľkokrát bol upozorňovaný mestom.“
V tejto časti sa však často objavujú aj čierne skládky, ktoré mesto v určitých intervaloch odváža. „Jej zakladateľov a rozširovateľov je však prakticky nemožné pristihnúť. Miest, kam ľudia načierno odnášajú odpad, je po Trnave mnoho,“ vysvetľuje.
