TRNAVA. V minulom čísle nás zaujal nezvyčajný inzerát. V rubrike „Rôzne“ boli dve fotografie s krátkym textom. „Prosím čitateľov, ktorí by spoznali osoby na fotografiách, aby zavolali.“ Číslo mobilu v závere inzerátu sme hneď kontaktovali. Zdvihla to pani Ľubica zo Serede, ktorá nám ochotne, aj keď trocha prekvapene všetko vysvetlila. Jej „prateta“ z Kanady si kompletizuje „Rodostrom“ a narazila na dve fotky. „Osoby z nich síce nepozná, ale domnieva sa, že ide o rodinu,“ vysvetľuje Ľubica.
Pátra po predkoch
Kanaďanka Magda Leporisz má už 75 rokov a užíva si dôchodok. Jednou z jej záľub je aj pátranie po vlastných predkoch. „Doteraz spracovala Rodostrom, ktorý siaha až do devätnásteho storočia,“ tvrdí praneter. Podľa Pavla Vrableca, ktorý sa rodostromom venuje, ľudia chcú vedieť viac o svojich koreňoch najmä zo záľuby či z dobrodružstva.
„Nie je to iba o tom, že ľudia hľadajú svojich predkov. K tomu sa nabaľujú aj príbehy, rôzne fotografie. Potom z toho nevznikajú len rodostromy, ale aj celé knihy,“ konštatuje. Prednedávnom zomreli starí rodičia pani Ľubice. Na povale ich domu pri Seredi objavili veľký kufor plný fotiek.
„Magda jazdí každý rok na leto do svojej rodnej dediny pri maďarskom Balatone. A vždy príde aj k nám,“ hovorí.
Ani minulé leto ich neobišla. „Ukázali sme jej tie fotografie. Všetky osoby na fotkách poznala, až na tie dve svadobné,“ pokračuje. Preto tie inzeráty. Z fotografií je iba zrejmé, že boli zhotovené v Trnave.
Zložitý rodostrom
Otec pani Ľubice je s Magdou Leporisz v príbuzenskom vzťahu. Sú bratanci z druhého kolena, z čoho vyplýva, že ich starí rodičia boli súrodenci. Tí pochádzali zo štyroch sestier a dvoch bratov. Piati z nich odišli na začiatku dvadsiateho storočia za prácou do susedného Maďarska a neskôr sa usadili pri Balatone. Na Slovensku zostala iba Ľubicina prababka. Pani Magda sa narodila už v Maďarsku a v päťdesiatych rokoch emigrovala do Kanady. Rodné Maďarsko, ale i Slovensko navštevovala aj za totality.
Na dovolenku príde aj tento júl. To, koľko trvá skompletizovanie genézy predkov, nie je jednoznačné. „Trvá to mesiac, rok, desať rokov. Záleží v prvom rade na tom, do akej hĺbky chcete ísť. Bežný zamestnaný človek nemá šancu. Bude mu to trvať niekoľko rokov. Väčšinou je to pre starších ľudí a pre dôchodcov, ktorí majú čas,“ uzatvára Vrablec.
Autor: PB
