Na začiatku bola túžba zistiť, ako vyzerali budovy a ulice známych miest desaťročia dozadu. Lákala aj vôňa „stariny“. Postupne sa rozvinula vášeň pre nuansy: kvalitu papiera, osobitosť rukopisu či počet známok. Fascinujúce spoznávanie sveta starých pohľadníc nám priblížil možno najmladší trnavský filokartista Štefan Magula.
TRNAVA. Nad gaučom v obývačke Magulovcov visí v ráme najdlhšia pohľadnica, akú kedy oko väčšiny laikov videlo. Štefan Magula (36) skladá zo steny čiernobielu trojdielnu „skladačku“.
„Táto panoráma Trnavy pochádza z roku 1905,“ prezrádza a tón jeho hlasu potvrdzuje náš predpoklad, že máme do činenia so vzácnym kúskom. Fascinácia zašlými časmi, zvečnenými na papieri, nebadane opantáva aj nás.
Pamäť v obrázkuOd čias, kedy Štefan ešte ako študent architektúry začal s kamarátmi „zháňať“ po bratislavských antikvariátoch starodávne pohľadnice za korunu či dve, neprešlo ani desať rokov.
Medzičasom stihol nadviazať kontakty s trnavskými zberateľmi združenými v klube Tyrnavik, „prevetrať“ viacero archívov a získať exaktné filokartistické vedomosti. Súbežne s tým jeho občasné párkorunové útraty nebadane prerástli do podstatne drahšieho koníčka.
Oproti sumám, ktoré za vzácne pohľadnice dokážu utratiť „ortodoxní zberatelia“ sú však Štefanove investície naďalej zanedbateľné. Na filokartistickom trhu nie je raritou ani „kúsok“ za pár stoviek eur. „Také útraty by náš rodinný rozpočet zruinovali,“ smeje sa Štefan.
Jeho však i tak viac ako zberateľské hodnoty fascinuje pamäť, vtlačená do maličkého obrázka: Vďaka nej môže človek opäť vidieť zaniknutú cukrovarskú vlečku, ktorá kedysi premávala po koľajniciach lemujúcich Trnávku či Tro-jičný stĺp obklopený húštinou dávno vyťatých stromov. „S lupou v ruke dokážem na jednu fotku hľadieť aj pol hodiny,“ priznáva.
Pohľadnica z roku 1930 so záberom na Trnavu od tehelní.Kvalita a ostrosť pohľadníc od vydavateľov z obdobia monarchie či prvej republiky totiž naozaj umožňujú vychutnať si každý detail, aj pármilimetrové objekty. Záujem filokartistov z tohto dôvodu zväčša siaha len po koniec 40. rokoch, dokedy pohľadnice vyrábali súkromní vydavatelia. „Po znárodnení boli priradení k mamutím socialistickým spoločnostiam ako Foto Press a kvalita išla prudko dolu,“ vysvetľuje Štefan.
Rarita: mestá budúcnostiPrvé pohľadnice sa v bývalom Rakúsko - Uhorsku objavili na sklonku 19. storočia. Ich obrazovú časť ešte netvorila fotka, ale obrázok, vytvorený prostredníctvom litografie (kameňotlače). Paralelne sa vyrábali celozáberové aj okienkové typy, vydavatelia ich ozvláštňovali ornamentmi, vďaka čomu neraz dosahujú kvality umeleckého diela. Jedna z najstarších pohľadníc, ktorou sa Štefan pýši (poštou prešla v roku 1897), je výnimočná tromi vtlačenými erbami.
„Litografické pohľadnice patria v zásade k najvzácnejším na trhu a zvlášť cenenou raritou sú exempláre, ktoré zachytávajú vtedajšie predstavy o budúcom vzhľade mesta. Raz som sa o tento typ s motívom Trnavy zaujímal, no ich sumy dosahujú závratné výšky,“ hovorí Štefan.
Hodnotu pohľadnice zvyšuje i to, ak zachytávajú zaniknuté, či málo fotografované objekty. Kým v Bratislave k takým lokalitám patrí najmä Podhradie, v rámci Trnavy ide o Pekársku, Paulínsku, Vajanského či Františkánsku ulicu – teda miesta, na ktorých z pôvodnej zástavby zostalo len torzo.
Osobitným, nie príliš rozšíreným námetom pohľadníc sú priemyselné štvrte, špecifickým žánrom je takzvaná reklamná pohľadnica. „Vznikala na zákazku obchodníkov a zachytávala zväčša interiér aj exteriér obchodu vrátane celého personálu,“ približuje Štefan. „Mnohé prvorepublikové pohľadnice sú plné rôznych obchodov a reklám. Keď neskôr chceli rovnaký záber využiť komunisti, podnikateľské vývesky a nápisy zložitým spôsobom retušovali.“
Aj zadná strana je dôležitáČo sa ceny týka, najvyššiu hodnotu dosahujú ucelené zbierky – či už zamerané tematicky, alebo na konkrétneho vydavateľa. „Keď sa zbierka rozpredáva, jej cena prudko klesá. Rovnako i v prípade, ak sa na trhu objaví ďalšia,“ vysvetľuje Štefan, pre ktorého zatiaľ budovanie ucelenej kolekcie nie je dostatočným lákadlom.
Pod cenu pohľadnice sa prirodzene podpisuje i kvalita papiera a vyhotovenia. Je značným plusom, ak pohľadnica prešla poštou, čím získava pridanú hodnotu v podobe známok, pečiatok, ale tiež celkovej estetiky a príbehu, ktorú jej vtlačil odosielateľ. Zaujímavosťou je, že za čias monarchie zásielky pečiatkovala nielen pošta, ktorá ich odosielala, ale aj tá, ktorá ich prijímala.
Laika po týchto informáciách už menej prekvapí záujem, ktorí filokartisti prejavujú o zadnú stranu pohľadnice, ktorá do roku 1905 navyše slúžila výlučne na vpísanie adresy - v odbornej terminológii ide o pohľadnice s takzvanou dlhou adresou. Odosielateľovi, ktorý sa nechcel obmedziť len na „srdečný pozdrav“ v tom prípade nezostávalo nič iné, než snažiť sa želaný text vtlačiť na každé voľné miestečko v okolí obrázka.
Pohľadnica s takzvanou "dlhou adresou".Správny filokartista však podľa Štefanových slov nesmúti, že písmo do obrázku občas i zasiahne, ale teší sa z krásy a elegancie vtedajšieho rukopisu, ľahostajným ho nenechá ani obsah samotnej správy. Zväčša sa však treba potrápiť s jej prekladom: Do roku 1918 bola väčšina z nich v maďarčine prípadne v nemčine.
Od babky či v starom domeČo sa týka obchodovania s pohľadnicami, Štefan sa zatiaľ sústredí len na tú nákupnú časť. Viac ako klasické burzy „navštevuje“ špecializované internetové portály, kde prebiehajú virtuálne dražby. A väčšmi ako slovenské ho zaujímajú české a ešte viac maďarské: Práve naši južní susedia majú totiž obrovský zbierkový fond z oblasti celého bývalého Uhorska.
Litografická pohľadnica z roku 1910 so záberom na takzvaný "mliečák", bývalý Smekalov dom.Neraz unikátne kusy však môže človeka objaviť aj v starostlivo odkladanej pošte vlastnej babičky. Štefan ako bývalý pamiatkar vie, že márna nemusí byť ani obhliadka starých opustených domov: Pokiaľ má človek šťastie a dostatočne dobrodružnú povahu, môže práve tu naraziť na nečakané poklady z korešpondenčnej pozostalosti dávnych obyvateľov.
Štefan Magula s jedným zo svojich raritných "kúskov". Sedemdielna "skladačka" zachytáva panorámu Bratislavy.
