Priemyselné závody podľa odborníkov už v obmedzení znečistenia dosiahli takmer maximum.
TRNAVA. „Žiadame občanov mesta, aby na týždeň obmedzili v rámci svojich možností kúrenie tuhými palivami, prašné stavebné práce a cestovanie autom.“
Aj takáto výzva Krajského úradu životného prostredia (KÚŽP) v Trnave je súčasťou „Akčného plánu na zabezpečenie kvality ovzdušia“.
Ide o súhrn krátkodobých opatrení, ktoré sa nariaďujú v prípade, keď meracia stanica na križovatke Kollárova - Dohnányho po 35-krát v rámci roka zaznamená prekročenie povoleného počtu limitných hodnôt tuhých častí do veľkosti 10 mikrometrov v ovzduší.
Krby zakázať nemožno
Vlani bol tento počet dosiahnutý 25. septembra. Do konca decembra k prekročeniu došlo ešte 21-krát, do 1. februára tohto roku 7-krát.
Väčšie čiastočky môžu podľa informácií Sabíny Klačovej z KÚŽP spôsobiť podráždenie horných dýchacích ciest a očných spojiviek, „menšie sú nebezpečnejšie, lebo sa môžu usadzovať v pľúcach, alebo preniknúť až do krvného obehu.“
Verejnosť je k opatreniam vyzývaná cez mestskú televíziu, webovú stránku KÚŽP i mesta, či rozhlas. Spätná väzba je, prirodzene, nemožná.
„Hoci v Trnave sa na zhoršení ovzdušia podľa nášho názoru dosť podieľa práve zvyšujúci sa počet krbov v domácnostiach, v tomto smere nie sú možné žiadne obmedzenia,“ hovorí Klačová. V rámci krátkodobých opatrení KÚŽP nariaďuje tiež skrápanie komunikácií, prípadne odstránenie zimného zimného posypu a v prípade závodov i revíziu a kontrolu filtračných zariadení.
Závody čistejšie nebudú
Znečisťujúce tuhé častice sú jediné, ktoré sa v Trnave monitorujú, oxid siričitý oxid uhoľnatý nedosahujú maximálne povolené limity.
„Piešťany a Hlohovec nemajú pre žiadnu znečisťujúcu látku vymedzenú oblasť riadenia kvality ovzdušia,“ informuje Klačová. Hoci Trnava podľa nej nepatrí medzi mestá s „veľmi zhoršenou kvalitou ovzdušia“, podľa údajov KÚŽP dlhodobé pôsobenie prachu v ovzduší môže vplývať na skracovanie dĺžky života asi o 2 až 3 roky.
Aktualizovaný dokument MÚSES (Miestny územný systém ekologickej aktivity), ktorý pre Trnavu v roku 2009 vypracovala skupina odborníkov, v súvislosti s kvalitou ovzdušia uvádza, že podľa najnovšej klasifikácie patrí územie Trnavy do prostredia mierne narušeného až narušeného. Najviac zaťažené sú frekventované komunikácie a územie spadajúce pod vplyv emisného rozptylu zo zdrojov Zlievarne, Johns Manville, ŽOS.
„I keď rozptylové podmienky mesta sú dobré a priemyselné zóny majú komíny vysoké až 100 metrov, predsa sa ťažko eliminujú emisie zo stacionárnych zdrojov, ktoré v sebe obsahujú i karcinogénne látky,“ uvádza sa v štúdii.
Podľa štúdie KÚŽP však „potenciál znižovania emisií tuhých častíc sa v podstate vyčerpal v priebehu 90-tych rokov a v súčasnosti už nie je veľký.“ Za posledných päť rokov neboli podľa informácií Jaroslava Haška, riaditeľa Slovenskej inšpekcie životného prostredia, u žiadnej firmy v trnavskom okrese zistené nedostatky, týkajúce sa znečisťovania ovzdušia.
Problém: neznáme zdroje
Najúčinnejší spôsob zachytávania tuhých častíc je podľa štúdie MÚSES zvyšovanie podielu zelene: „Trávnikové plochy zachytávajú 3-krát viac tuhých znečisťujúcich látok v porovnaní so spevnenými plochami.“
Štúdia KÚŽP uvádza, že dôležité sú „zmeny v organizácii dopravy, spevňovanie povrchov, znižovanie spotreby tuhých palív v lokálnom vykurovaní, kontrola technického stavu a znečistenia pneumatík vozidiel, čistenie mesta, protierózne opatrenia na staveniskách, skládkach sypkých materiálov, skládkach odpadov, prísna kontrola lokálnych priemyselných zdrojov.“ Výrazným spôsobom by malo pomôcť tiež dobudovanie severného obchvatu.
V tejto súvislosti však Klačová konštatuje, že Trnava je údajne špecifická v tom, že za znečistenie ovzdušia sú do veľkej miery zodpovedné neznáme zdroje.
„Keďže sa nachádza na rovine, dobre tu funguje diaľkový prenos.“ Zo strany viacerých odborníkov podľa jej slov už vyšiel podnet na dôsledný výskum, ktorý by tieto zdroje identitifikoval. Konkrétnejšie obrysy však výskum zatiaľ nemá.
