PIEŠŤANY. „Ryby nejem vôbec, kapra na Vianoce kupovala manželka v supermarkete, ja sa na Štedrý večer už bežne uspokojím s oblátkami a hubovou polievkou," prekvapuje hneď na úvod našej debaty športový rybár Juraj Mrázik, ktorý sa vlani v máji stal v Chorvátsku majstrom sveta ako člen zlatého slovenského tímu v disciplíne lov na prívlač, teda na rôzne druhy umelých nástrah, ktorými sa pretekári snažia napodobniť prirodzenú potravu rýb.
„Bol som na šiestich majstrovstvách sveta, minuloročné zlato z Chorvátska je tretia medaila, ktorú sa nám ako reprezentačnému tímu podarilo získať po bronze zo šampionátu, ktorý sa konal na Slovensku, a striebre z Bulharska. Prvýkrát sa mi podarilo presadiť aj v súťaži jednotlivcov, získal som bronz, čo je pre Slovensko historicky prvá medaila z individuálnej súťaže," hovorí úspešný športovec.
Rozhoduje aj žreb a skúsenosti
Majstrovstvá sveta sa väčšinou odohrávajú na pstruhových vodách, kde sa loví pstruh potočný. To je v európskych podmienkach bežná ryba lovená na prívlač. Preteky na šampionáte trvajú dva dni, počas každého z nich sa odohrajú štyri kolá rybolovu trvajúce 35 minút. Súťaží sa v štvorčlenných družstvách, každý pretekár absolvuje počas pretekov osem kôl, z ktorých sa robí bodový priemer.
Pred samotným lovením rýb prebieha kľúčová časť pretekov - rybári si žrebujú poradie, v akom vstupujú do 30-metrového sektoru na brehu. Umenie je v tomto prípade teda nielen vedieť techniku lovu, ale aj vybrať si dobré miesto. Človek musí odhadnúť, kde sa ryby môžu nachádzať. „Veľa napovie charakter vody, ale aj tak sú vždy najdôležitejšie skúsenosti. Aj preto sa obsadenie svetovej špičky veľmi nemení, sú tam pretekári, ktorí sa športu venujú dlhšie a dokonale ho ovládajú," pripomína Juraj Mrázik.
Z rybára bežcom
Najvýhodnejšiu pozíciu má teoreticky ten, kto si na začiatku vytiahne jednotku - pozíciu na lov si vyberá ako prvý. V každom kole je však poradie, v ktorom idú pretekári do sektoru, iné. Navyše vždy je k dispozícii dvojnásobný počet stanovíšť ako je počet pretekárov a je povolené presúvať sa na voľné miesta v sektore. „Aj z tohto pohľadu je to v podstate vysoko taktický šport, kde treba operatívne konať. Navyše presuny medzi jednotlivými pozíciami musia prebehnúť čo najrýchlejšie, takže výborná kondícia a rýchly beh sú predpokladmi na úspech. Pre laika je to možno smiešna predstava, že rybár trénuje behanie, no napríklad viacnásobný majster sveta Alexander Šanin behá po brehu takým spôsobom, že by ho ťažko predbiehal aj Usain Bolt," smeje sa Juraj Mrázik.
Minulý rok v máji sa ako člen slovenského tímu tešil v Chorvátsku z titulu majstra sveta.
Asistent je vlastný špión
Na súťaži má každý pretekár svojho asistenta, ktorý sleduje dianie v sektore a plní úlohu akéhosi špióna. Pokojne môže odpozorovať, na aké návnady chytili ryby súperi a poradiť to svojmu pretekárovi.
Samotný lov na prívlač vyzerá ako neustále nahadzovanie udice do vody, keďže rybár musí pohybom návnady simulovať pohyb skutočných rýb v rieke. Ak sa pstruh na háčiku po pár sekundách neobjaví, nasleduje nový náhod. „Je dôležité hádzať presne na miesto, ktoré si vytypujete, a tiež viesť správne návnadu vo vode. Aj to sa preto v tréningu cvičí. Určujúci je tiež charakter vody, každému pretekárovi môže vyhovovať iná voda," približuje 41-ročný slovenský reprezentant.
Počas pretekov rybár vždy reaguje na aktuálne dianie. Môže vystriedať rôzne typy návnad a meniť aj ich veľkosti. Každá vytiahnutá ryba znamená bod, zaujímavosťou je, že pretekár bod nezískava, ak ryba chybnou manipuláciou uhynie a môže byť aj diskvalifikovaný. „Všetky ryby sa púšťajú ihneď naspäť do vody, takže sa ani nepremeriavajú, je teda jedno či chytím 20- alebo 50-centrimetrového pstruha. Pretekári musia používať len háčiky bez protihrotov. Pravidlá sú mierené k tomu, aby sa rybám čo najmenej ubližovalo," hovorí skúsený športový rybár.
Mimochodom, čo v prípade, ak sa na háčiku zatrepoce iný druh ryby ako súťažný pstruh? „Sú vyšpecifikované ryby, ktoré sa bodujú. Na Slovensku napríklad ostrieže, v Portugalsku mreny," dopĺňa Juraj Mrázik, ktorý za jeden súťažný deň, teda počas štyroch kôl, zatiaľ vytiahol najviac 43 rýb.
Návnady vyrába aj iným
Aj na Slovensku prebieha oficiálna ligová súťaž v športovom rybolove, na základe výsledkov z nej sa zostavuje trojročný rebríček najúspešnejších pretekárov, z ktorých elitní rybári tvoria národný tím. Počas roka sa u nás organizuje v najvyššej súťaži zhruba 15 podujatí.
Svetový šampión z Piešťan trénuje každý deň. „Chodím na Hornád či Belú, v Piešťanoch na Váh, kde sa dajú chytať jalce, čo je správaním podobná ryba ako pstruh. Pripravujem si aj rôzne typy nástrah, ktoré sa líšia od tých používaných pri klasickej rybačke. Namiesto olova sa najmä pri malých návnadách používa volfrám, ktorý má pri rovnakom objeme vyššiu hmotnosť. Na čistých vodách je zásadné, ako rýchlo nástraha prepadáva vodným stĺpcom. Nedávno sa nám s kolegami z reprezentácie podarilo založiť aj vlastnú firmu, ktorá sa špecializuje na výrobu nástrah určených na chytanie na prívlač," hovorí úspešný športovec, ktorý sa v minulosti venoval aj hokeju a hokejbalu.
Juraj sa zúčastnil na šiestich svetových šampionátoch, vlani získal historicky prvú medailu pre Slovensko vo vyhodnotení jednotlivcov.
Netopiere, ale i kôň
Juraja však napokon zlákala udica. „Odmalička som chodil chytať prívlačou. U nás súťaže dlho nefungovali, teraz bežia už pod hlavičkou Slovenského rybárskeho zväzu. Športový rybolov je krásny šport, ale na druhej strane, hovorí sa, že aj najjednoduchšia cesta, ako si znechutiť rybačku, keďže s klasickým oddychom pri rekreačnom chytaní to už nemá nič spoločné," hovorí s úsmevom svetový šampión, jedným dychom však dodáva, že si aj napriek tomu stále dokáže vychutnať rybačku, ktorá nie je na body. Aj preto, že často prináša úsmevné zážitky.
„Občas sa stane, že človek chytí netopiera a úlovok teda pochádza zo vzduchu, nie z vody. Ale zaujímavá príhoda je z Mongolska, jeden nemenovaný zástupca známej českej firmy bol na rybách, v noci nahodil nástrahu a na druhý deň rozprával, akú mal na udici veľkú rybu a ako ju zdolával, pričom špecifikoval aj nástrahu, na ktorú chytal. Na druhý deň sme sa riekou prebrodili na druhý breh, kde sa páslo stádo koní a jeden z nich mal nástrahu na chrbte. Pán teda v noci prehodil celú rieku a ulovil miesto životnej ryby koňa," dodáva so smiechom Juraj Mrázik.
