Pálenie suchého dubového dreva či pečená fazuľa. Aj to je popri kapustnici a zemiakovom šaláte pre rodinu Stane Ribiča, predsedu Spolku Srbov na Slovensku, súčasťou Vianoc. V decembri ich slávia v Trnave a v januári v rodnom Srbsku.
TRNAVA. „Som naozaj rád, že mám to šťastie a celý život slávim Vianoce dva razy," komentuje Stane Ribič (53) s úsmevom. Kým na Slovensku, kam sa s rodinou presťahoval skoro dvadsať rokov dozadu, trávia sviatky počas tunajších zvyklostí, v Srbsku u známych ich čakajú tradičné pravoslávne jedlá i zvyky.
Darčeky nosil Dedo Mráz na Silvestra
V detstve bol pre Staneho Ribiča najväčším sviatkom Silvester. „Vianoce sme doma neoslavovali. Komunisti ich síce vyslovene nezakazovali, ale môj otec sa ako vojak z povolania chcel vyhnúť prípadným problémom," spomína.
Počas Silvestra sa u nich v rodine vymieňali aj darčeky. V tej dobe ich deti prirodzene neočakávali od Ježiška, ale od Deda Mráza.
Vianočné sviatky si napriek tomu Staneho rodina každoročne užívala: K jednej tete chodievali sláviť rímskokatolícke, k druhej pravoslávne. Malý Stane medzi nimi príliš nerozlišoval. „Dieťaťu je dobre všade, kde dostane darčeky a sladkosti," smeje sa.
Zopár spomienok na konkrétne zvyky mu však v pamäti zostalo: na klíčiace žito na tanieriku, ktoré sa ukladalo pod okno, či česnicu - špeciálny chlieb, do ktorého sa zapiekla minca. „Česnica sa nekrájala, ale trhala, a kto dostal kúsok s mincou, ten veril, že ho celý rok bude sprevádzať šťastie."
Prvý zo zvykov Stane s manželkou praktizujú dodnes. Zo žita si tiež vyrábajú tradičnú pochúťku Koljivo. „Uvarené žito sa zomelie spolu s orechmi, pridá škoricový cukor a sušné hrozienka," pridáva recept Stane.
Okolo sofy so sviečkami v rukách
Pravoslávne Vianoce trvajú štyri dni a sláviť sa začínajú sláviť 6. januára - na základe Juliánskeho kalendára. Posledný deň 40-dňového predvianočného pôstu je v Srbsku takzvaný „Badnji vece", kedy sa páli „Badnjak" - zvyčajne dubové konáriky a listy. „Pálenie Badnjaka symbolizuje zrod nového Slnka a preskakujúce iskry zasa hojnosť a úrodu," hovorí Stane.
Tradičné srbské rodiny sa v tento deň tiež modlia okolo sofy so sviečkami v ruke a po jej skončení sa bozkávajú a želajú si „Mir božiji."
Torta na Kristove „narodeniny"
Ekvivalentom rímsko-katolíckeho Prvého sviatku vianočného je Božić. Tradičným jedlom je ryba, rybia polievka (čorba) uvarená z troch druhov rýb, pôstna fazuľa uvarená a zapečená v rúre a zemiakový šalát.
„Rybia polievka sa na sídliskách väčších mestách v posledných rokoch varí vonku v kotli, popíja sa pri tom domáca pálenka. Pristaviť sa môže, kto chce - aj náhodní okoloidúci," prezrádza Stane súčasný srbský zvyk.
Na Druhý sviatok vianočný sa jedáva sarma - mleté mäso s ryžou, zabalené v liste kyslej kapusty, a proja - jedlo z kukuričnej múky, vajca a syra, ktorá sa upečie v rúre ako koláč. „V našej rodiny je tiež zvyk, že sa na Božić upečie torta, lebo sa oslavujú Kristove narodeniny," prezrádza Stane.
Zaujímavosťou je, že Srbi sa ani v súčasnosti na Božić nezdravia dobrý deň, ale Hristos Se Rodi (Kristus sa narodil), pričom odpoveď znie Vaistinu Se Rodi. (Áno pravda, narodil sa.) Podobné je to aj na Veľkú Noc."
Teší sa na pečené prasa
V rôznych častiach Srbska sa podľa Staneho dodržiavajú rozličné zvyky, ale vo väčších mestách sa zúžili na badnjak, víno, pečenicu, pálenie sviečok a česnicu.
On sám sa každoročne najviac teší na tradičné opekanie prasaťa v širokom kruhu rodiny, ktoré si Srbi nedajú na Silvestra ujsť. „Vždy býva veľmi veselo. Ako v Srbsku," komentuje s úsmevom.
